Výr bielobradý
Výr bielobradý alebo výr západný, výr virgínsky (lat. Bubo virginianus) je najväčšia a zrejme aj najsilnejšia americká sova vyskytuje sa v Severnej, Strednej a Južnej Ameriky – od severnej hranice rozšírenia lesa až po Patagóniu.
výr bielobradý | |||
| |||
Stupeň ohrozenia | |||
---|---|---|---|
Vedecká klasifikácia | |||
Vedecký názov | |||
Bubo virginianus Gmelin, 1788 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Opis
Výr bielobradý meria v dĺžke 51 – 60 cm a váži 900 – 1 500 g. Výr bielobradý má hrdzavohnedé očné disky a čierny zobák, žltočierne perové ušká a svetlohnedé líca, perie okolo zobáka je šedé. Pod zobákom na mieste brady má biele perie a na hrudi má tmavohnedé škvrny na bielom perí. Na bielom chvoste je päť čiernych pruhov a nohy má bielej farby. Má rozpätie krídel 101 – 153 cm. Hlava meria 20 cm. Výr, ako všetky ostatné sovy, má dobrý ostrý zrak. Na nohách má 4 pazúre. Na lebke má výr bielobradý dve veľké očné jamky a veľký zobák. Kostra dolných končatín a kostra krídel sú väčšie. Výr bielobradý, ako aj niektoré iné sovy, má výrazné perové ušká. Ich presný význam nie je známy. Podľa niektorých odborníkov slúžia na „rozbitie“ tvaru sovy – čiže na jeho maskovanie. Podľa iných sú určené na vnútrodruhovú komunikáciu a druhové rozpoznávanie. Faktom je, že perové ušká nijako nesúvisia so sluchom.
Spôsob života
Výr bielobradý nie je špecializovaný na hniezdisko. Hniezdi na skalných stenách a na starých budovách s úkrytmi. Živí sa menšími cicavcami, obojživelníkmi, plazmi (mladými aligátormi severoamerickými), rybami a kôrovcami. Je aktívny najmä v noci. Samica nakladie 1 – 5 vajec o ktoré sa starajú obidvaja rodičia. Rodičia sa starajú o mláďa ešte aj 6 týždňov po tom, čo mláďa opustí hniezdo. Mláďa má funkčné perie už od dvoch mesiacov. Rodičia si potomstvo srdnato bránia – sú známe prípady, keď účinne zabránili prístupu k mláďatám aj človeku.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Výr bielobradý Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Výr bielobradý