Sálska dynastia
Panovníci Sálskej dynastie vládli v Svätej ríši rímskej od roku 1024, kedy nastúpil na trón Konrád II. Sálsky. Vystriedali tak dynastiu Saskú. Sálska dynastia sa tiež niekedy označuje ako Henrichovská, podľa častého mena panovníkov – Henrich. Ich domovinou boli Franky. Všetci rímskonemeckí panovníci z tejto dynastie sa stali cisármi.
Sálska dynastia vládla až do roku 1125. Po smrti bezdetného Henricha V. bol kráľom zvolený Lothar III., ktorého vláda bola iba medziobdobím pred nástupom Hohenstaufovcov na trón roku 1138.
Rodové väzby
Zakladateľom dynastie bol Werner z Wormsu a jeho syn Konrád Červený, lotrinský vojvoda, ktorý zomrel roku 955. Konrád sa oženil s Luitgardou, dcérou cisára Ota I. Ich synom bol Otto I. Korutánsky (vládol 978 – 1004). Synmi vojvodu Ota boli neskorší pápež Gregor V., Konrád a Henrich. Synom Henricha bol prvý cisár zo sálskej dynastie Konrád II. Sálsky.
Prvý rímskonemecký kráľ z dynastie Hohenstaufovcov Konrád III. bol vnukom cisára Henricha IV. Dedičkou sálskych teritórií bola Agnes, dcéra Henricha IV. a sestra Henricha V. Z jej prvého manželstva sa odvodzuje cisársky rod Hohenstaufovcov a z druhého manželstva rakúsky vládnuci rod Babenbergovcov, ktorých zástupcovia boli volení za panovníkov v rakúskom vojvodstve najmä vďaka tejto konexii, za základe Privilegia minus.
Sálska dynastia (1024 – 1125)
- Konrád II. Sálsky (1024 – 1039), od roku 1027 cisár
- Henrich III. Čierny (1039 – 1056), od roku 1046 cisár
- Henrich IV. (1056 – 1106), od roku 1084 cisár, zosadený
- Henrich V. (1106 – 1125), od roku 1111 cisár
