USS South Dakota (BB-57)

USS South Dakota (BB-57) bola americká bojová loď triedy South Dakota, ktorá sa zúčastnila bojov druhej svetovej vojny. Loď mala tri ďalšie sesterské lode USS Indiana, USS Massachusetts, USS Alabama. Loď sa zúčastnila námornej bitky pri Guadalcanale, poškodenie jej však zabránilo sa do boja výraznejšie zapojiť.

USS South Dakota

USS South Dakota (BB-57), 20. august 1943
Základná charakteristika
ŠtátUSA 
Druhbojová loď
StaviteľCamden New Jersey, New Jersey
Začiatok výstavby5. júl 1939
Dátum spustenia na vodu7. jún 1941
Dátum prevzatia námorníctvom20. marec 1942
Dátum potopenia (vyradenia)predaná do šrotu 25. októbra 1962
Dĺžka207 m
Šírka32,9 m
Ponor10,9 m
Štandardný výtlak34 563 ton
Posádka2 257 mužov
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred309 mm
Pancierovanie veliteľskej veže406 mm
Pancierovanie barbet439 mm
Pancierovanie paluba38+127+32 mm
Hlavná výzbroj9 x 16"/45 (406mm) Mark 6
Pomocná výzbroj16 x 5"/38 (127mm) Mark 12
Protilietadlová výzbroj48 x 40mm/56 Bofors AA
Lietadlá3 x OS-2U Kingfisher
Pohon a pohyb
Pohon8 kotlov x Babcock & Wilcox, 4 turbíny General Electric
130 000 hp (97 000 kW)
Maximálna rýchlosť27 uzlov
Maximálny dosah17 000 námorných míľ (15 u.)

Stavba

USS South Dakota bola stavaná v lodeniciach Camden v New Jersey, kde bol 5. júla 1939 položený kýl. Loď bola spustená na vodu 7. júna 1941, dokončená a uvedená do služby 20. marca 1942.

Pohon a pancierovanie
1. júl 1944

Pohonná jednotka pozostávala z ôsmich kotlov Babcock&Wilcox a štyroch vysokotlakových turbín General Electric, ktoré dodávali lodi výkon až 130 000 ks pri plavbe vpred a 32 000 ks pri spätnom chode. Maximálna dosiahnutá rýchlosť v roku 1941 bola 27,8 uzla, ale s opotrebením agregátu klesla na konečných 27 uzlov. Pri ekonomickej rýchlosti 15 uzlov bol dosah lodi 17 000 námorných míľ (31 484 km).

Hlavnú palubu chránili až tri pásy panciera, hlavný (vrchný) bol hrubý 38 mm a na ňom malo dôjsť k explózii delostreleckého granátu, alebo bomby, druhý bol hrubý 127 mm (na niektorých miestach aj 146 mm) a mal zabrániť prieniku črepín a explózie do vnútorných častí. Tretí pás hrubý 32 mm mal zachytiť prípadné črepiny, ktoré prenikli i druhým pásom a zároveň chránil aj najdôležitejšie časti lode. Bočný pancier dosahoval hrúbku 309,8 mm. Pancier pri delostreleckých vežiach a skladoch munície bol hrubý 439 mm. Samotné delostrelecké veže boli chránené rôzne: čelo veže - 457 mm, boky 241 mm, zadok 304 mm a strop 184 mm. Veliteľskú vežu chránil pancier hrúbky 406 mm. Tento typ pancierovania bol jeden z najlepších na bojových lodiach.

Výzbroj
Hlavná výzbroj

Hlavnú výzbroj tvorilo deväť diel kalibru 406 mm, o dĺžke 45 kalibrov (dĺžka hlavne bola 45x väčšia, ako kaliber, tz. 45 x 406 mm= 18,27m) v troch trojhlavňových vežiach, dve vpredu, jedna vzadu. Každá hlaveň mala nezávislé uloženie. Pomocné delostrelectvo tvorilo 16 diel kalibru 127 mm umiestnených po osem na každej strane lodi v dvojhlavňových vežiach (ostatné lode tejto triedy už mali 20 diel kalibru 127 mm). Na rozdiel od hlavného delostrelectva mali hlavne pomocného delostrelectva uloženie spoločné, to znamená, že obe hlavne vo veži boli spojené a mierili na jedno miesto. Protilietadlové delostrelectvo pozostávalo z dvanástich štvorhlavňových kompletov Bofors kalibru 40 mm.

Služba

I. plavba do Tichého oceánu
21. august 1944

USS South Dakota najskôr pôsobila v Atlantickom oceáne a krátko po uvedení do služby sa vydala 21. augusta 1942 do Tichého oceánu. Okamžite sa zapojila do boja o Guadalcanal. V októbri 1942 bola jej predná delová vež zasiahnutá japonskou bombou počas akcie pri ostrovoch Santa Cruz. Následne sa zrazila s USS Mahan. Opravy prebehli na mieste, ale zanedlho bola opäť vážne poškodená pri japonskom pokuse o ofenzívu pri Guadalcanale v noci z 14. na 15. Novembra. V boji bola zasiahnutá paľbou japonskej bojovej lodi Kirishima a len vďaka zásahu bojovej lodi USS Washington nebola potopená.

Návrat do Atlantického oceánu

Nasledujúce opravy už prebiehali v USA a South Dakota sa presunula do diania v Atlantiku, kde pôsobila spolu s britskou flotilou od februára do augusta 1943.

II. Plavba do Tichého oceánu
júl 1942

Neskôr sa opäť vrátila do Tichého oceánu a zapojila sa do akcie pri Gilbertových a Marshallových ostrovoch. Tu podporovala invázne jednotky pri vyloďovaní od novembra 1943 do februára 1944. V lete 1944 pôsobila v oblasti Mariánskych ostrovov, kde bombardovala pobrežie ostrovov Saipan a Tinian. V bitke o Filipínske more v júni 1944 bola opäť zasiahnutá japonskou bombou. Po opravách až do konca vojny v Pacifiku sa stala sprievodnou loďou zväzu lietadlových lodí, ktoré podnikali útoky na Japonské ostrovy. Taktiež v tej dobe podporovala vylodenie inváznych jednotiek na ostrovy Leyte, Luzon a Iwo Jima. V marci a apríli 1945 spolu s ostatnými bojovými loďami bombardovala ciele na ostrove Okinawa. V júli útočila aj na samotné japonské ostrovy a bola prítomná v Tokijskom zálive 2. septembra 1945 pri formálnej kapitulácii Japonska.

Povojnová služba

USS South Dakota sa krátko po skončení vojny vrátila do USA. V roku 1947 sa stala súčasťou Rezervnej Flotily Spojených Štátov a bola mimo prevádzky až do 25. októbra 1962, kedy bola predaná do šrotu.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.