USS Iowa (BB-61)

Kýl bol založený v lodeniciach New York Navy Yard v Brooklyne (štát New York) 27. júna 1940. Na vodu bola spustená 27. augusta 1942 a US Navy si ju prevzala 22. februára 1943.

Pohonná jednotka pozostávala z ôsmich kotlov Babcock & Wilcox a štyroch vysokotlakových turbín General Electric, ktoré dodávali lodi výkon až 212 000 ks čo je 158 000 kW. Zásoba 7 621 ton paliva postačovala, pri ekonomickej rýchlosti 18 uzlov preplávať 18 000 námorných míľ (33 336 km). Loď mohla dosiahnuť najvyššiu (dlhodobú) rýchlosť 33 uzlov. Skrutky boli štyri, dve štvorlisté vonkajšie a dve päťlisté vnútorné s priemerom viac ako 5 m. Manévrovanie zaisťovali dve kormidlá.

Pancierovanie Citadely.

Hlavná paluba mala až tri pásy panciera 38 mm, na ktorom malo dôjsť k explózii delostreleckého granátu, alebo bomby, druhý 121 mm (miestami až 150 mm), mal zabrániť väčšiemu prieniku črepín a explózie do vnútorných častí a tretí pás o hrúbke 32 mm mal zachytiť prípadné črepiny ktoré prenikli i druhým pásom a zároveň chránil najdôležitejšie časti plavidla. Viacvrstvová ochrana sa neskôr ukázala ako krok správnym smerom. Hlavné časti lode boli chránené bočným pancierom o hrúbke 295 a viac mm, pričom pri delostreleckých vežiach a skladoch munície dosahoval až 439 mm. Veliteľskú vežu a mostík chránil pancier hrúbky 444 mm. Podhladinová časť mala podobne ako paluba až tri vrstvy panciera, pričom spodné časti najdôležitejších častí nedosahovali hrúbku vrchného panciera.

Bojové lode triedy Iowa boli vôbec najrýchlejšími postavenými bojovými loďami. Pancierovanie bolo jedno z najlepších na bojových lodiach, podľa niektorých odborníkov vôbec najlepšie (iní uprednostňujú triedu Bismarck).

Hlavné delostrelectvo.

Pomocné delostrelectvo.

Hlavnú výzbroj Iowy tvorilo deväť diel kalibru 406 mm, o dĺžke 50 kalibrov (dĺžka hlavne bola 50x väčšia, ako kaliber, tz. 50 x 406 mm= 20,3 m). oproti predchádzajúcej triede South Dakota to znamenalo predĺženie hlavne o 5 kalibrov, čím sa zvýšil dostrel a prieraznosť granátov pri rovnakej vzdialenosti. Hlavne boli uložené v troch trojhlavňových vežiach, dve vpredu, jedna vzadu. Každá hlaveň mala nezávislé uloženie.

Pôvodne tvorilo pomocné (sekundárne) delostrelectvo dvadsať hlavní kalibru 5 palcov (127 mm) Mark 12 DP (Dual Purpose), ktoré mohli byť použité na ničenie plávajúcich (pozemných) i lietajúcich cieľov. Umiestnené boli v desiatich vežiach po dve hlavne v každej veži. Na každej strane sa nachádzalo päť veží. Na rozdiel od hlavného delostrelectva mali hlavne pomocného delostrelectva uloženie spoločné, to znamená, že obe hlavne vo veži boli spojené, a mierili na jedno miesto.

Protilietadlové delostrelectvo pôvodne pozostávalo z 30. štvorhlavňových kompletov Bofors kalibru 40 mm (56 kal.) a z 49.-60. kanónov Oerlikon kalibru 20 mm (70 cal.) (jednohlavňové).

Po vstupných testoch v zátoke Chesapeake sa loď presunula na námornú základňu v kanadskom Newfoundlande, kde bola v zálohe pre prípad vyplávania nemeckej bojovej lode Tirpitz. Na jeseň 1943 prepravila amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta do Casablanky, odkiaľ potom pokračoval na konferenciu do Teheránu na spojeneckú konferenciu. Po skončení konferencie USS Iowa ho prepravila späť do USA.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému USS Iowa (BB-61)

• Stránka o lodi Iowa (po česky)

Bojové lode: Trieda Iowa
Predchádzajúca trieda: South Dakota	Nasledujúca trieda: Montana
USS Iowa · USS New Jersey · USS Missouri · USS Wisconsin · USS Illinois · USS Kentucky