Teheránska konferencia

Teheránska konferencia (kódové meno Eureka) bolo vôbec prvé stretnutie hlavných predstaviteľov ZSSR, USA a Spojeného kráľovstva počas druhej svetovej vojny. Stretnutie Stalina, Roosevelta a Churchilla (tzv. Veľkej trojky) sa konalo 28. novembra – 1. decembra 1943 v iránskom hlavnom meste Teheráne. Na stretnutí sa prejednávali otázky, ktoré do značnej miery rozhodli o povojnovom osude strednej a východnej Európy. Konferencii predchádzala konferencia v Káhire, nasledovala konferencia v Jalte a ešte neskôr v Postupime.

Zľava Stalin, Roosevelt a Churchill v Teheráne

Predmetom rokovaní bola predovšetkým spojenecká stratégia na európskych bojiskách, konkrétne otvorenie západného frontu. Churchill navrhoval rozšíriť pôsobnosť spojencov v oblasti Stredomoria a pripraviť si tak podmienky na vylodenie na Balkáne. Tento návrh nevylučoval možnosť zároveň aj spojeneckého vylodenia na západe Európy, a navyše by obmedzoval sovietske pôsobenie v strednej Európe. Pre Stalina, ktorý v tom čase už operoval podľa plánu na vytvorení satelitných krajín v strednej a východnej Európe, bol tento návrh neakceptovateľný a Roosevelt sa bez váhania priklonil na sovietsku stranu, ktorá navrhovala iba vylodenie v severnom Francúzsku cez kanál La Manche na jar roku 1944 za podpory ďalších operácií na juhu Francúzska (Operácia Dragoon). Mala nasledovať koordinácia operácie spojencov v Európe so sovietskym generálnym štábom.

Ďalším dôležitým bodom rokovania bola poľská otázka, v ktorom Stalin žiadal východnú časť Poľska, v podstate v tom rozsahu, ktorý získal podľa spojeneckej zmluvy s Nemeckom v roku 1939. Spojenci súhlasili a bolo dohodnuté, že Poľsko ako kompenzáciu získa časť nemeckej ríše na západe. V podstate sa tak rozhodlo o poľských východných hraniciach na tzv. Curzonovej línii. Spojenci a ZSSR sa ďalej zaviazali v čo najväčšej miere podporovať Titových partizánov v Juhoslávii zásobami a výzbrojou a Sovietsky zväz mal po skončení vojny v Európe vstúpiť do vojny s Japonskom.