Tučniak jednopásy

Tučniak jednopásy je stredne veľký druh tučniaka, ktoré merajú 56 – 70 cm dĺžky a váži 3,6 – 5,9 kg. Hlava má čiernu farbu s bielym ohraničením za okom, pri ušniciach, na brade, ktorá sa pripojí ku krku. Pod krkom majú čiernu čiaru a biele brucho a stehná. Majú ružový zobák. Mláďatá majú sivé sfarbenie. Na svojom jazyku majú tŕne, ktoré používajú na držanie svojej koristi. Tučniaky jednopáse hniezdia na ostrovoch a skalnatých pobrežiach, hrabú si diery v guáne alebo si vyhrabávajú diery v snehu alebo v jaskyniach. V Južnej Amerike žijú pozdĺž pobrežia Tichého oceána. Keď sa z vajec vyliahli mláďatá, starajú sa rodičia o mláďa, chránia ho a kŕmia ho.

Počet tučniakov sa v prírode zmenšuje, kvôli nadmernému rybolovu, zmene klímy okysľovaniu oceánov a ničeniu biotopu. V minulosti bol tento druh na pokraji vyhynutia. V auguste 2010 bola poskytnutá od Spojených štátov ochrana a dnes je zákonom chránený živočích. Dnes v prírode hniezdi od 6000 do 32000 párov.

V roku 2017 dostal na základe dlhodobých výskumov status jedného z najohrozenejších druhov tučniakov planéty. Druhu venuje veľkú pozornosť Európska asociácia zoo a akvárií (EAZA) , ktorá menežuje ex situ populáciu v počte asi 2500 jedincov v stovke zoologických záhrad. Celkovo číta populácia v ľudskej opatere asi 15000 jedincov.

Na Slovensku je chovaný od roku 2008 jedine v Zoologickej záhrade v Košiciach, ktorá odchovala už 40 mláďat týchto vtákov. Košická ZOO od roku 2018 vedie celoeurópsky chovný program EAZA na záchranu tučniakov jednopásych v zoologických záhradách Európy, ktorý eviduje viac ako 2200 jedincov v stovke inštitúcií. EEP - Európsky záchovný program je spoločný projekt európskych zoologických záhrad a akvárií, ktorého podstatou je spolupráca pri chove a záchrane niektorých ohrozených druhov zvierat. Jeho činnosť zabezpečuje Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií (EAZA).

Tučniaky chová Zoo Košice v spodnej časti areálu v chovnom komplexe, vybudovanom v roku 2008. Pozostáva z priestranného výbehu s rozlohou cca 400 m² s dvomi bazénmi s objemom 160 m³ a 25 m³ a vnútorného zimoviska taktiež s bazénom.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa o ich chov krátko a neúspešne pokúšala aj Zoologická záhrada v Bratislave.