Tripeptid
Tripeptid je peptid, ktorý sa skladá z troch aminokyselín spojených dvoma alebo občas troma peptidovými väzbami.[1] Podobne, ako u bielkovín, je ich funkcia závislá na aminokyselinách, z ktorých sa skladajú, a ich poradí. Najjednoduchším tripeptidom je glycylglycylglycín. V rámci vedeckých výskumoch je dominantných tripeptidom glutatión (γ-L-glutamyl-L-cysteinylglycín), ktorý má rôzne úlohy u mnohých organizmov.[2]
Príklady
- Eisenín (pGlu-Gln-Ala-OH) je peptid s imunologickou aktivitou izolovaný z japonskej morskej riasy Eisenia bicyclis, takisto známej ako arame
- GHK-Cu (glycyl-L-histidyl-L-lyzín) je ľudský peptid, ktorý viaže meď a vykazuje aktivitu na liečenie rán a remodeláciu kože, čo sa využíva v kozmetike proti starnutiu
- Izoleucín-prolín-prolín (IPP) sa nachádza v mliečnych produktov, je to inhibítor ACE
- Leupeptín (N-acetyl-L-leucyl-L-leucyl-L-argininal) je proteázový inhibítor, ktorý zároveň inhibuje kalpaín
- Melanostatín (prolyl-leucyl-glicínamid) je peptidový hormón produkovaný v hypotalame, ktorý inhibuje uvoľňovanie melanocyt stimulujúci hormón (MSH)
- Kyselina oftalmová (L-γ-glutamyl-L-α-aminobutyryl-glycín) je analóg glutatiónu izolovaný zo šošovky
- Kyselina noroftalmová (y-glutamyl-alanyl-glycín) je analóg glutatiónu izolovaný zo šošovky
- Tyreotropín uvoľnujúci hormón (TRH, tyroliberín alebo protirelín) (L-pyroglutamyl-L-histidinyl-L-prolínamid) je peptidový hormón, ktorý stimuluje uvoľnenie tyreotropínu a prolaktínu adenohypofýzou
- ACV (δ-(L-α-aminoadipyl)-L-Cys-D-Val) je kľúčový biosyntetický prekurzor penicilínu a cefalosporínu
Pozri aj
- Dipeptid
- Tetrapeptid
Referencie
- NELSON, David L.; COX, Michael M.. Principles of Biochemistry. 4th. vyd. New York : W. H. Freeman, 2005. ISBN 0-7167-4339-6.
- Guoyao Wu, Yun-Zhong Fang, Sheng Yang, Joanne R. Lupton, Nancy D. Turner. Glutathione Metabolism and its Implications for Health. Journal of Nutrition, 2004, s. 489-492. DOI: 10.1093/jn/134.3.489.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tripeptide na anglickej Wikipédii.
Chemický portál |
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.