Traján

Marcus Ulpius Nerva Traianus alebo po slovensky Traján (* 18. september 53 – † 9. august 117) rímsky cisár vládnuci v rokoch 98 – 117, druhý zo skupiny tzv. „piatich dobrých cisárov“ rímskej ríše a jedným z najúspešnejších rímskych cisárov vôbec. Ríši vládol takmer dvadsať rokov a pod jeho vládou ríša dosiahla svoju najväčšiu územnú expanziu.

Marcus Ulpius Nerva Traianus
socha rímskeho cisára
Narodenie	18. september 53
Úmrtie	9. august 117 (63 rokov)
Odkazy
Commons	Traján
Biografický portál

Trajánov stĺp

Pochádzal z hispánskeho mesta Italica, kde sa narodil v roku 53. Jeho otec pochádzal zo starobylého italského aristokratického rodu. O pôvode jeho matky sa nevie, nevylučuje sa ani jej hispánsky pôvod. Životnú školu absolvoval v armáde, vynikol ako vojvodca a organizátor, rozumel si dobre s vojakmi ako aj so senátormi a filozofmi. V roku 97 ho adoptoval Nerva.

Bol úspešným a obľúbeným vojvodcom (legát v Sýrii, miestodržiteľ Germánie).

Pre cisársku vládu si vytvoril vlastnú koncepciu, ktorá mala byť službou spoločnosti. Rozhodol sa skončiť s defenzívnou politikou a pripravil armádu na nové výboje. Súčasne sa však staral aj o hospodársky rozvoj Ríma a ríše. Všetky zámery a plány sa mu darili aj preto, že si vedel vybrať schopných spolupracovníkov, ktorí mu smeli a vedeli otvorene povedať svoju mienku. Vo vnútornej politike dal právu pôvodnú podobu. Rešpektoval senát a dal prísahu, že bez súhlasu senátu ani jedného senátora nepotresce, čo je základom imunity.

Upevnil poriadok v štátnych financiách a zaviedol ho do mestských, dobudoval cisársky správny aparát, dal stavať prístavy, zakladal kolónie. Uviedol do chodu inštitúciu: štátny alimentačný fond, z ktorého sa poskytovali pôžičky drobným a stredným roľníkom na pomerne nízky úrok. Z výnosu tohto úroku sa podporovali deti nemajetných rodičov a siroty. Zaviedol zvláštne prídely potravín pre nemajetných vo výške 75 až 500 sesterciov. V zahraničných vzťahoch považoval Traianus predovšetkým za potrebné, aby sa zbavil ponižujúcich poplatkov Dákom. Keď sa dozvedel, že dácky kráľ Decebalus sa chystá uzavrieť spojeneckú zmluvu s Partmi, vypravil sa roku 101 k dolnému Dunaju a v niekoľkých bitkách ho premohol a odobral mu časť územia. V novej vojne v rokoch 105 – 106 ho po tvrdom odpore porazil a pripojil Dáciu k ríši. Na zabezpečenie nových hraníc dal vybudovať reťaz pevností spojených cestami. Tak vznikol limes Romanus, zosilnený valmi, priekopami a opevnenými tábormi, ktorý sa neskôr preniesol až do ústia Ipľa a ústia Moravy. Po dobytí Dácie poslal svoje vojská na Blízky východ, ktoré potom pripojili k ríši arabské územia v oblasti Bostry a Petry. Plánovanú výpravu potom urýchlil spor s Partmi, ktorí napadli Arméniu a zbavil trón rímskeho spojenca. Na jeseň 113 sa vypravil Traianus na čele légií do Malej Ázie, dobyl Arméniu a vyhlásil ju za rímsku provinciu. Na jar roku 115 sa po prechode púšťou zrazil s Partmi, porazil ich a prešiel rieky Eufrat a Tigris. Dobyl Babylon a hlavné mesto Ktésifón. Keď sa rozhodoval, že sa vypraví do Indie zastihli ho správy o povstaniach v africkej Kyrenaike a severnej Mezopotámii. Preto sa rozhodol vrátiť. Na spiatočnej ceste ochorel a zomrel.

Traianus vládol v zhode so senátom, upevnil cisársku moc: antická tradícia ho pokladá za jedného z najlepších cisárov, odtiaľto priezvisko Optimus (Najlepší).