Tomáš Uhorčík

Tomáš Uhorčík ( * 1674– † 21. apríl 1713)[1] bol druhom Juraja Jánošíka a vodcom zbojníckej družiny v oblasti Kysúc.

Tomáš Uhorčík podľa Janka Alexyho (1957)

Pochádzal z Predmiera (dnes súčasť Turzovky). Zbojníkom bol celkom 9 rokov a do svojej družiny prijal roku 1711 Juraja Jánošíka s ktorým sa zoznámil ako väzeň na Bytčianskom zámku, z ktorého mu pravdepodobne Jánošík dopomohol k úteku v neskorú jeseň roku 1710, po ktorom sa ukryl na lazoch vo Veľkom Rovnom (samota u Pavlíkov). S Jánošíkom sa stretol na jarmoku v Liptovskom Mikuláši. Neskôr s ním pašoval kone z Poľska. Taktiež sa spolu zúčastnili viacerých zbojníckych akcií na Morave. Uhorčík sa však skoro na to oženil s dcérou jablunkovského baču Stoligu a vedenie svojej zbojníckej družiny prenechal Jánošíkovi.

Uhorčík prijal meno Martin Mravec a odsťahoval sa do Klenovca, kde sa stal tiež miestnym hajdúchom. Choval stádo oviec, vyrábal súkno, hrával na gajdách, preto ho možno niekedy spomínali pod menom „Gajdošík“. Situácia sa radikálne zmenila po ozbíjaní nemeckej grófky Von Schardonovej (manželky vyššieho cisárského dôstojníka) so sprievodom medzi Východnou a Važcom, počas leta roku 1712, ktoré podnikol Jánošík.

Prvou stopou k vypátraniu Uhorčíka spolu s Jánošíkom bolo prezradenie ich pravdepodobného pobytu zbojníkom Mikulášom Šustekom, keď ho mučili. Popravili ho 10. októbra 1712 v Žiline. Koncom mesiaca toho istého roku (možno náhodne) drábi chytili aj Uhorčíka (spolu s Jánošíkom). Dňa 26. októbra 1712 ich uväznili v kaštieli v Hrachove. Keďže Uhorčíka pokladal malohontský podžupan Pavol Láni za priateľa, (on sám sympatizoval s Kuruckým povstaním, aj sa v ňom angažoval), pred súdom sa obidvoch aktívne zastával, takže zakrátko boli prepustení na slobodu.

Keďže stoličný zved Kubínyi napokon Jánošíka definitívne vypátral, boli na jar v roku 1713 v Klenovci v Uhorčíkovom dome v lokalite Mravcov Vŕštek, počas noci, asi tridsiatimi drábmi pod velením zemana Andreánskeho obkľúčení a zatknutí. Uhorčík bol zatknutý spolu s Jánošíkom len preto, že ho ukrýval. Po Jánošíkovej smrti bola odhalená jeho pravá identita a Uhorčík sa pri mučení priznal aj ku zbojníctvu. Bol popravený mesiac po poprave Jánošíka „lámaním na kolese“.[2]

Zo súdneho zápisu z vypočúvania Tomáša Uhorčíka v Liptovskom Mikuláši, vyplýva, že Uhorčík na mučidlách prezradil, že Jánošík „nechal Ondrišovi v Klenovci osem zlatých, Gregorovi Vargovi požičal desať zlatých a jeho bratovi Martinovi poskytol osem zlatých“.[3] Na Uhorčíka pamätajú tiež niektoré Jánošíkovské povesti, niekedy mu omylom a nespravodlivo bola pripisovaná zrada Jánošíka.