Tlačový brífing

Tlačový brífing alebo brífing (-kodifikovaný tvar,[1][2] staršie briefing;[3][4] z angl. briefing)[pozn 1] je druh tlačovej akcie,[5] stručná informatívna schôdzka podávateľa informácie s vybranými (v téme zorientovanými) novinármi,[6][7][8] ktorú zvolávateľ využíva predovšetkým na krátke, obsažné, zhrňujúce oznámenie resp. vyhlásenie.[9][10] Brífingy zvolávajú najmä verejné inštitúcie (hlavne úrad vlády, úrad hlavy štátu, ministerstvá) a veľké spoločnosti.[11]

Denný tlačový brífing (Daily Press Briefing) Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov vedený hovorkyňou Jennifer Psakiovou, 27. februára 2015

Brífing vedie spravidla tlačový hovorca, príp. iná organizáciou poverená osoba a teda odpovede sú neosobné (hovorca tlmočí názory a stanoviská organizácie resp. jej predstaviteľov). Má kratší priebeh a menej formálny charakter ako tlačová konferencia (TK). Môže pripomínať krátku (stručnú) TK, niekedy aj bez možnosti klásť otázky,[6][12][13][14][15] avšak od TK sa líši tým, že sa naň pozýva vybraný okruh novinárov (TK je určená celému spektru masmédií, teda všetkým novinárom) a zatiaľ čo TK sa obvykle využíva na publicitu dôležitého faktu alebo pri príležitosti významnej udalosti, na brífingu ide hlavne o „sprostredkovanie holých faktov menšej skupine vybraných novinárov pred alebo po udalosti/akcii (napr. po rokovaní vlády, parlamentu či politickej strany), aby z nich čerpali tipy a námety.“[16]

Cieľom brífingu je spravidla „ponúknuť žurnalistickej obci doplnkové, objasňujúce informácie a fakty, ktoré nie sú určené pre verejnosť (,off the record’), ale ktoré novinári vo svojej práci potrebujú“ a predstaviť faktografiu o svojej činnosti.[6] Tlačový hovorca môže tiež napr. uviesť objasnenie k prípadom, kedy predstaviteľ organizácie alebo vystupujúci na TK tvrdil, že jeho výroky boli masmédiami „vytrhnuté z kontextu“ resp. dezinterpretretované. Novinárom brífingy umožňujú získať lepší prehľad o fungovaní danej organizácie, získať kontext k určitej téme a dopytovať sa na špecifickejšie informácie.[11] Docentka agentúrnej žurnalistiky Svetlana Hlavčáková konštatuje, že „vhodnou formou brífingov sú pracovné raňajky alebo obedy, na ktoré sa zvyknú pozývať iba vybraní novinári [...] od ktorých sa očakáva kompletné a korektné spracovanie informácie.“[17] Obvyklým pravidlom brífingu je, že sa nepoužívajú priame citácie vyjadrení.[18] Zákulisné (backgroundové) informácie – v súlade s novinárskou etikou – možno „v odôvodnenom prípade zverejniť (ak ide napríklad o ohrozenie verejnosti), ale nemožno sa odvolávať ani na zdroj, ktorý ich poskytol, ani na jeho funkciu.“[6]

Niektoré definície brífing stotožňujú s krátkou (stručnou) tlačovou besedou (TB),[19][20] čo zrejme vyplýva z faktu, že TB býva v niektorých definíciách pokladaná za synonymum TK,[21][22][pozn 2] avšak tlačová beseda má odlišný cieľ aj formu ako TK (bližšie pozri tlačová beseda).

Brífingy sa konajú pravidelne alebo nepravidelne. Príkladom pravidelného brífingu je brífing Ministerstva zahraničných vecí Spojeného kráľovstva pre zahraničných novinárov zvolávaný každý deň o 12:30, ktorý trvá 20 – 30 minút, na ktorom hovorca informuje o plánoch pracovného dňa ministrov a pod.[6]