The Backwards

Dalibor Štroncer ako John Lennon

Personálne zmeny v The Backwards prebehli dvakrát. Súčasnú zostavu tvoria členovia:

• Dalibor „Dali“ Štroncer ako John Lennon
• Miroslav Džunko ako Paul McCartney
• František Suchanský ako George Harrison
• Daniel Škorvaga ako Ringo Starr

The Backwards vznikli v roku 1995 ako košická autorská skupina prezentujúca vlastnú tvorbu, ktorá sa neskôr uchýlila k interpretácii piesní svojej najobľúbenejšej skupiny, ktorej sa tak rozhodla vzdať úctu.[2] Od začiatku sa však vyhýbala „jednoduchej imitácii“[3] a dôraz kládla na „dôsledné študovanie nahrávok“[2] skupiny.

Svoju kariéru začali v roku 1996 v košickom Jazz Clube, o dva roky neskôr (1998) už preberali cenu za prvé miesto v imitácii skupiny Beatles na New York Beatlefeste z rúk „dojatej“[1] sestry Georgea Harrisona, ktorá tvrdila že „po viac než tridsiatich rokoch opäť počula zvuk Beatles“[4]. V tzv. „bitke skupín“ (Battle of the Bands) tak porazili 36 konkurenčných skupín. Vo februári 2000 získali Backwards ponuku zahrať si v muzikáli bratislavskej Novej scény Beatles: Never nikomu nad štyridsať na námet spisovateľa Daniela Heviera. Tu začalo dochádzať k problémom vo vnútri kapely, ktorá podľa slov Mira Džunka (Paul McCartney) podpísala zmluvu s Novou scénou za chrbtom svojho basgitaristu.[5] Džunko mal zároveň inú predstavu o smerovaní skupiny: „Zdalo sa mi, že nás to účinkovanie v muzikáli akosi zastavilo. Ja som veľmi chcel, aby sme aj ďalej fungovali ako kedysi, začali vystupovať ako normálna kapela a pustili sa aj do nejakých vlastných skladieb.“ Napriek konfliktom vo vnútri skupiny sa divadelnému predstaveniu darilo: v priebehu dvoch sezón Backwards vypredali vyše sto predstavení. Nezhody medzi jednotlivými členmi však v roku 2000 viedli k „iskrivému“[1] odchodu Mira Džunka zo skupiny, ktorého nahradil Viktor Nižník. Dalibor Štroncer (John Lennon): „To, čo robíme, nás v prvom rade veľmi baví. Najlepšie na tom všetkom ale je, že hudba The Beatles nepozná hranice. Či už ideš do Maďarska, do Poľska, alebo do Štátov, všade tie pesničky poznajú.“[1]

Zľava: Miroslav Džunko, František Suchanský

Po úspechu v Bratislave prijali Backwards ponuku zúčastniť sa jubilejného 25. vydania Manéže Bolka Polívku, čo ich dostalo do povedomia v susednom Česku, aj napriek tomu, že revivalové formácie boli vždy práve českou doménou.[1] Následne na prijali Backwards ponuku zahrať si v muzikálovej verzii Brouci aneb Evangelium podle Beatles pražského divadla Spirála. V tomto období sa podľa Dalibora Štroncera presunulo devaťdesiat percent aktivít skupiny do Česka: „De facto sme sa presťahovali do Prahy, kde fungujeme už cirka rok...(...)...mesačne tam máme 6 – 10 verejných vystúpení s tým, že 3 – 4 krát do mesiaca vystupujeme na Novej scéne.“[1] V projekte Alexa Koenigsmarka pritom skupina odohrala za rok okolo 70 predstavení. Muzikál zabrzdili až povodne v Česku, ktoré divadlo trvalo zničili.
Skupina však bola pozvaná ako predkapela na koncertné turné Ferrona Tour 40 českej bigbítovej legendy Olympic, ktoré sa konalo k štyridsiatemu výročiu pôsobenia skupiny. The Backwards mali pôvodne hrať iba vo veľkých mestách Praha, Brno a Ostrava, kde aj vystúpili pred viac ako 36 tisíc divákmi, avšak na základe úspechu im bola ponúknutá ďalšia spolupráca na celom česko-slovenskom turné.

V roku 2002 plánovali Backwards tiež návrat do súťaže New York Beatlefest, v ktorej by obhájili titul víťaznej skupiny, avšak projekt stroskotal na financiách. V apríli roku 2003 sa im cesta do New Yorku podarila s už prinavráteným Mirom Džunkom, pričom opätovným víťazstvom porazili 44 konkurenčných kapiel z celého sveta. Na základe opätovného víťazstva nadviazala skupina novú spoluprácu s americkým manažmentom. Výsledkom bolo úspešné mesačné americké turné (leto 2003), ktoré Džunko popisoval slovami: „Je tam veľmi veľa beatlefanúšikov a tomu zodpovedá aj atmosféra na koncertoch. Po každej odohranej pesničke sa našli ľudia, ktorí neváhali vstať a ukázať svoje nadšenie standing aplauzom.“[6] Pozitívnymi reakciami na adresu skupiny sa netajil ani americká rokenrolová legenda Little Richard, ktorému skupina robila predkapelu v Clevelande.[4] Organizátori jedného z amerických koncertov tiež usporiadali recepciu, po ktorej sa dražila gitara s podpismi členov The Backwards.[6] Úspešné vystúpenia a reakcia amerického speváka a umelca Little Richarda viedla organizátorov najväčšieho Beatles festivalu Abbey Road On The River, aby si slovenskú skupinu vybrali spomedzi šesťdesiatich adeptov ako mediálne reklamné tváre, okrem iného aj v celonárodnej televíznej stanici FOX.

Koncom januára 2004 koncertovali v Česku a na Slovensku, pričom už v tom čase čakali na pracovné víza do New Yorku, kde mali odohrať koncert pre slovenských a českých krajanov.

V roku 2007 oslávila skupina desiate výročie svojej existencie vystúpením na známom liverpoolskom festivale a koncertmi na Mathew Street a v Cavern Clube, pričom sa ako hosť objavila aj vo vysielaní rádia BBC Merseyside.

V apríli 2009 sa Backwards vrátili do divadla s novou hudobnou show pod názvom „Backwards: A Journey back to The Beatless“, ktorá mapuje tri hudobné obdobia skupiny: éru beatlemánie, éru Seržanta Peppera a štúdiové roky skupiny.

Skupina oslávila v roku 2016 20. výročie na scéne, pričom pri tejto príležitosti vznikol unikátny časozberný dokumentárny film "Príbeh košických chrobákov" v réžii Petra Pocha, ktorý mapuje celú históriu kapely od prvého koncertu v Jazz Clube, až po súčasnosť.

• Meet The Backwards
• I Want To Hold Your Hand
• It`s Been Fourty Years
• Backwards: A Journey back to The Beatles

• Four by The BACKWARDS, 2003
• THE BACKWARDS: Príbeh košických chrobákov, 2016 )

• beatles.sk – oficiálna stránka skupiny
• thebackwards.sk – oficiálna stránka skupiny