Terézia Poliaková

Terézia začala s biatlonom vo svojich deviatich rokoch, keď ju rodičia prihlásili na tréningy v Klube biatlonu Valaská-Osrblie.[3]

Od roku 2006 začala pretekať v juniorských Európskych pohároch. Pri šprinte v rakúskom Oberlachu dosiala na 33. miesto z 86 štartujúcich dievčat. V sezóne 2006 sa zúčastnila aj Majstrovstiev sveta juniorov, v dorasteneckej kategórii, ktoré sa odohrávali v biatlonovom centre Martell Val Martello. Na Majstrovstvách Terézia prekvapila ôsmym miestom vo vytrvalostných pretekoch, v šprinte obsadila 24. pozíciu a šampionát ukončila stíhacími pretekmi, na ktorých dosiahla na 39. miesto.[3]

V sezónach 2007/2008, 2008/2009 a 2010/2011 sa jej nedarilo tak ako v debutovej sezóne. V sezóne 2007/2008 bol jediným lepším výsledkom 22. miesto v individuálnych pretekoch v Novom Meste na Morave.[3] Ročník 2008/2009 nepriniesol žiadne skvelé výsledky, Medzinárodná biatlonová únia (IBU) zrušila juniorské Európske poháre a nahradila ich IBU Cupom kde mladí športovci pretekali spolu so skúsenejšími.[3] V sezóne 2009/2010 trápenie pokračovalo, v IBU Cupe sa dlho nevedela dostať do prvej polovice štartujúcich, na majstrovstvách sveta v Torsby bolo jej najlepšie umiestnenie 43. miesto v stíhacích pretekoch. Záver sezóny sa jej však vydaril, na Majstrovstvách sveta v Otepää, v Estónsku, sa umiestnila na 26. pozícii v individuálnych pretekoch, 30. priečke v šprinte a na 25. mieste v stíhacích pretekoch.[3]

V prvej sezóne po prechode do ženskej kategórie sa Terézia väčšiny pretekov IBU Cupu nezúčastnila a v tých, ktorých pretekala sa nedostala do prvej šesťdesiatky.[3]

Sezónu v IBU Cupoch začala umiestneniami okolo 90. miesta, no časom jej forma rástla a v druhej polovici sezóny dosiahla na štyri umiestnenia v prvej štyridsiatke. Na Majstrovstvách Európy v Osrblí sa umiestnila na 31. mieste. V záverečnom kole IBU Cupu v rýchlostných pretekoch prišla do cieľa ako dvadsiata a trafila všetky terče. Bol to jej dovtedy najlepší výsledok v ženskej kategórii.[3]

V tejto sezóne Poliaková debutovala vo Svetovom pohári. Prvýkrát sa na štart postavila v švédskom Östersunde vo vytrvalostných pretekoch, do cieľa prišla na 63. mieste. Na Majstrovstvách sveta ju tréneri mohli obsadiť len jednej disciplíne. Vybrali pre ňu individuálne preteky, v ktorých skončila na 47. mieste čo bolo jej doterajšie maximum. V sezóne 2012/2013 sa Terézia zúčastnila aj Majstrovstiev Európy v bulharskom Bansku, dosiahla na 17. miesto v šprinte, a na 11. v stíhacích pretekoch.[3]

Sezónu otvorila 56. miestom v prvom kole Svetového pohára vo Švédsku. O týždeň neskôr v rakúskom Hochfilzene sa spolu s Janou Gerekovou, Anastasyiou Kuzminovou a Paulínou Fialkovou predstavila v štafete žien. Slovenské reprezentantky v týchto pretekoch dosiahli na výborné šieste miesto. Ako sezóna pokračovala, jej forma sa zhoršovala a na ZOH 2014 v Soči štartovala len v individuálnych pretekoch, ktoré dokončila na 66. mieste.[3]

Ročník 2014/2015 začal pre Poliakovú výborne, vyšli jej preteky v Östersunde a v individuálnych aj stíhacích pretekoch zaujala zhodne 48. pozíciu. V stíhacích pretekoch v Hochfilzene sa umiestnila na skvelej 28. priečke. Potom sa jej výsledky pohybovali okolo 50. miesta. Na Majstrovstvách sveta vo fínskom Kontiolahti si stanovila nový osobný rekord – 37. miesto.[3]

Na začiatku sezóny mala problémy sa rozbehnúť, ale aj napriek tomu hneď v prvých pretekoch brala tri body. Po prvom trimestri mala 87% úspešnosť streľby a radila sa medzi najlepších desať biatlonistiek čo sa týka streľby. Fyzická slabosť ale neustupovala a špecializovaní lekári jej zistili zdravotné problémy, ak by sa ich rozhodla ihneď začať liečiť, tak by sa pre ňu sezóna skončila. Terézia sa ale rozhodla pokračovať aj napriek problémom, ktoré ju limitovali a liečiť sa začne po sezóne. Aj napriek zdravotným problémom dokázala absolvovať niekoľko rýchlych pretekov no začala ju zrádzať aj streľba – prepadla sa medzi horšie strelkyne, s úspešnosťou 82,5%. Na Majstrovstvách sveta však dosiahla na bodované priečky a pripísala si dva body. Sama sa vyjadrila, že jej sezóna nevyšla.[3]

V pretekoch najvyššej ligy sa jej nedarilo ani v behu ani na strelnici. Najlepšie umiestnenie bolo 64. miesto v talianskej Anterselve. V IBU Cupe sa jej však darilo. Nastúpila iba v šiestich pretekoch a získala v nich 122 bodov.[3]

Trápenie pokračovalo, už druhý rok po sebe sa nedostala do stíhacích pretekov. Najlepší výkon ukázala v olympijskej štafete 22. februára, keď vo svojom, treťom, úseku strieľala dvakrát 0+1 a klesla z tretej len na piatu pozíciu. Vo svojom úseku stratila na čelo iba 2,9 sekundy. Boli to jej najdôležitejšie preteky sezóny.[3]

V sezóne 2018/2019 je jej najlepším výsledkom dvakrát 6. miesto v ženskej štafete. Jej najlepším individuálnym výsledkom je 47. miesto v individuálnych pretekoch vo Švédskom Östersunde. Okrem Svetového pohára v tejto sezóne súťažila aj v nižšom IBU Cupe, tam sa najlepšie umiestnila na 54. mieste.

Koncom apríla 2020 oznámila ukončenie kariéry.[2]

ČSP	Miesto	ŠP	SP	HS	VP	ŠT	ZŠT	ZPD	STR
1.	Pokljuka	64.	–	–	76.	–	13.	–
2.	Hochfilzen	68.	–	–	–	14.	–	–
3.	Nové Město na Moravě	–	–	–	–	–	–	–
4.	Oberhof	88.	–	–	–	6.	–	–
5.	Ruhpolding	91.	–	–	–	6.	–	–
6.	Antholz-Anterselva	85.	–	–	–	–	–	–
7.	Canmore	neštartovala
8.	Soldier Hollow	neštartovala
9.	Holmenkollen	104.	–	–	–	–	–	–
Celkové umiestnenie		nkl	–	–	nkl	12.	25.		76 %
		0 bodov (nkl)

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.[1]

ČSP	Miesto	ŠP	SP	HS	VP	ŠT	ZŠT	ZPD	STR
1.	Östersund	100.	–	–	79.	-	-	24.
2.	Hochfilzen	neštartovala
3.	Annecy	neštartovala
4.	Oberhof	96.	–	-	–	DSQ	–	–
5.	Ruhpolding	88.	-	–	–	14.	–	–
6.	Pokljuka	–	–	-	75.	–	21.	-
7.	Antholz-Anterselva	82.	-	-	86.	17.	19.	-
8.	Nové Mesto na Morave	neštartovala
9.	Kontiolahti	neštartovala
10.	Holmenkollen	zrušené
Celkové umiestnenie
Aktualizované 14. decembra 2019

Všetky výsledky sú brané z oficiálnej stránky Medzinárodnej biatlonovej únie.[1]