Tarbucka (geomorfologická časť)
Tarbucka je geomorfologická časť podcelku Medzibodrocké pláňavy (súčasť Východoslovenskej roviny).[1] Je to výrazný krajinotvorný prvok vystupujúci v južnej časti roviny, na ľavom brehu rieky Bodrog, v katastrálnom území obcí Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec, Veľký Kamenec a Somotor.
Nadmorské výšky niektorých kopcov sú:
- Tarbucka 277,5 m n. m.
- Čipkéš 210 m n. m. .
Geologická štruktúra
Tarbucka je súčasťou georeliéfu sopečných extruzívnych telies. Jadro vrchov vytvára vypreparovaný sopečný útvar, extruzívny dóm (kopa). Severné svahy sú pokryté pieskom. Pahorkatina je produktom vulkanickej činnosti v období treťohôr. Skladá sa najmä z ryolitov, ryodacitov, tmavosivých andezitov a červených a žltých tufov. Na ťažbu spomínaných hornín bolo do 50. rokov 20. storočia v prevádzke niekoľko kameňolomov.
Charakteristickou črtou pahorkatiny sú okrem vrcholcov aj naviate piesky a pieskové duny. Jemný piesok pochádza zo svahov Karpát a často sa ťaží na stavebné účely.
Flóra
Zloženie pôdy vytvára optimálne podmienky pre niektoré rastliny. Pahorkatinu pokrývajú oblasti lesa, lúk a viníc. Osemdesiat percent lesov tvorí v 19. storočí vysadený agát biely (Robinia pseudoacacia), zvyšok predstavujú druhy rodu dub. Vrcholce kopcov pokrývajú lúky a kroviny. Miestami v tenkých vrstvách pôdy sa rozšírili suchomilné skalničky. Okrajové polohy sú porastené vinohradmi. Časť územia je súčasťou prírodnej rezervácie Tarbucka.
Andezitový kopec Tarbucka je jedinou lokalitou klinčeka neskorého (Dianthus serotinus) v oblasti Východoslovenskej nížiny.
Fauna
V priľahlej mokradi, Národnej prírodnej rezervácii Tajba, žije Korytnačka močiarna (Emys orbicularis), ktorá znáša svoje vajíčka v okolitých pieskoch.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
- Eurasian Obsidian Sources