Tarbucka (geomorfologická časť)

Tarbucka je geomorfologická časť podcelku Medzibodrocké pláňavy (súčasť Východoslovenskej roviny).[1] Je to výrazný krajinotvorný prvok vystupujúci v južnej časti roviny, na ľavom brehu rieky Bodrog, v katastrálnom území obcí Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec, Veľký Kamenec a Somotor.

O prírodnej rezervácii pozri Tarbucka (prírodná rezervácia).
Tarbucka (červene) na mape členenia Východoslovenskej roviny

Nadmorské výšky niektorých kopcov sú:

  • Tarbucka 277,5 m n. m.
  • Čipkéš 210 m n. m. .

Geologická štruktúra

Tarbucka je súčasťou georeliéfu sopečných extruzívnych telies. Jadro vrchov vytvára vypreparovaný sopečný útvar, extruzívny dóm (kopa). Severné svahy sú pokryté pieskom. Pahorkatina je produktom vulkanickej činnosti v období treťohôr. Skladá sa najmä z ryolitov, ryodacitov, tmavosivých andezitov a červených a žltých tufov. Na ťažbu spomínaných hornín bolo do 50. rokov 20. storočia v prevádzke niekoľko kameňolomov.

Charakteristickou črtou pahorkatiny sú okrem vrcholcov aj naviate piesky a pieskové duny. Jemný piesok pochádza zo svahov Karpát a často sa ťaží na stavebné účely.

V starom kameňolome je možné nájsť aj obsidián[2].

Flóra
Klinček neskorý (Dianthus serotinus)

Zloženie pôdy vytvára optimálne podmienky pre niektoré rastliny. Pahorkatinu pokrývajú oblasti lesa, lúk a viníc. Osemdesiat percent lesov tvorí v 19. storočí vysadený agát biely (Robinia pseudoacacia), zvyšok predstavujú druhy rodu dub. Vrcholce kopcov pokrývajú lúky a kroviny. Miestami v tenkých vrstvách pôdy sa rozšírili suchomilné skalničky. Okrajové polohy sú porastené vinohradmi. Časť územia je súčasťou prírodnej rezervácie Tarbucka.

Andezitový kopec Tarbucka je jedinou lokalitou klinčeka neskorého (Dianthus serotinus) v oblasti Východoslovenskej nížiny.

Fauna

V priľahlej mokradi, Národnej prírodnej rezervácii Tajba, žije Korytnačka močiarna (Emys orbicularis), ktorá znáša svoje vajíčka v okolitých pieskoch.

Panoráma Stredy nad Bodrogom z Tarbucky smerom na juh, západ a sever. Na horizonte vidno maďarskú časť Slanských vrchov od Tokaja po Sátoraljaújhely (Nové Mesto pod Šiatrom). Vpravo vidno kopce nad obcou Viničky, slovenskú časť oblasti, kde sa vyrába Tokajské víno.

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-14]. Dostupné online.
  2. Eurasian Obsidian Sources

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.