Medzibodrocké pláňavy
Medzibodrocké pláňavy sú geomorfologický podcelok Východoslovenskej roviny. Tvorí ju územie medzi riekou Latorica a hranicou s Maďarskom. Najvyšší vrch územia je Tarbucka, dosahujúca 277,5 m n. m.
| Medzibodrocké pláňavy | |||
| geomorfologický podcelok | |||
 Okolie Kráľovského Chlmca | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Košický | ||
| Okres | Trebišov | ||
| Nadradená jednotka |
Východoslovenská rovina | ||
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Latorická rovina Bodrocká rovina | ||
| Podradené jednotky |
Chlmecké pahorky Tarbucka | ||
| Mestá | Kráľovský Chlmec, Čierna nad Tisou | ||
| Súradnice | 48°24′29″S 21°55′52″V | ||
| Najvyšší bod | Tarbucka | ||
| - výška | 277,5 m n. m. | ||
| Najnižší bod | západný okraj podcelku | ||
| - výška | cca 95 m n. m. | ||
 Poloha územia na Slovensku  Poloha územia na Slovensku
| |||
 Medzibodrocké pláňavy pod číslom 7 Medzibodrocké pláňavy pod číslom 7
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Vymedzenie
Podcelok zaberá územie v južnej časti Východoslovenskej roviny. Východný okraj vymedzuje štátna hranica s Ukrajinou, južný hranica s Maďarskom. Severným smerom leží Latorická rovina, západným smerom nadväzuje Bodrocká rovina, oba podcelky Východoslovenskej roviny.[1]
Chránené územia
Severná a západná časť územia zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Latorica, z maloplošných chránených území sa tu nachádzajú:
- Tarbucka – prírodná rezervácia
- Dlhé Tice – prírodná rezervácia
- Krátke Tice – prírodná rezervácia
- Veľké jazero – prírodná rezervácia
- Horešské lúky – prírodná rezervácia
- Poniklecová lúčka – prírodná rezervácia
- Boľské rašelinisko – prírodná rezervácia
- Biele jazero – prírodná rezervácia
- Tajba – národná prírodná rezervácia
- Veľký kopec – chránený areál[2]
Osídlenie
Nerovnomerné rozloženie sídiel v tejto časti Východoslovenskej roviny spôsobuje striedanie stredne husto osídlených a pomerne pustých oblastí. Vo východnej časti ležia mestá Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou.
Doprava
Centrálnou časťou prechádza zo Slovenského Nového Mesta k Čiernej nad Tisou cesta I/79, na ktorú sa v Kráľovskom Chlmci pripája cesta II/555 z Veľkých Kapušian. Južnou časťou vedie dôležitá železničná trať Košice – Čierna nad Tisou.
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-24]. Dostupné online.