Talthybios

Talthybios (starogr. Ταλθύβιος – Talthybios, lat. Talthybius) je v gréckej mytológii posol a priateľ mykénskeho kráľa Agamemnóna v trójskej vojne.[1]

Agamemnón, Talthybios a Epeios, reliéf zo Samotráky, cca 560 pred Kr.

Pred trójskou vojnou sa spartský kráľ Menelaos s Talthybiom a ithackým kráľom Odyseom vybrali za cyperským kráľom Kinyrom presvedčiť ho, aby sa stal ich spojencom. Kinyras ich bohato obdaroval a odkázal hlavnému veliteľovi achájskych vojsk Agamemnónovi, že pošle do vojny päťdesiat lodí. Nakoniec však poslal len jednu, ktorej velil jeho syn Mygdalión.[1]

V Iliade je Talthybios jednou z vedľajších postáv, ktorej Homér venuje len jeden-dva verše. Je spomínaný ako posol mykénskeho kráľa Agamemnóna.[2]

Keď sa Achilles zmocnil mesta Lyrnéssa, aby zaobstaral achájskemu vojsku pred Trójou jedlo a korisť, pri rozdeľovaní koristi sa na prvý pohľad zaľúbil do krásnej Briseidy, s ktorou potom žil v jednom stane. Osud ich však na začiatku desiateho roku trójskej vojny rozdelil. Po dobytí mýsijských Téb, priniesli z výpravy Achájci opäť bohatú korisť a medzi zajatcami bolo aj niekoľko dievčat.[2] To najkrajšie si vybral Agamemnón. Onedlho si však prišiel po ňu s bohatým výkupným jej otec Chryses, kňaz boha Apollóna.[3] Keď Agamemnón jeho ponuku odmietol a vyhnal ho z tábora, Chryses požiadal boha Apollóna, aby Achájcov potrestal.[2]

Apollón jeho prianiu vyhovel a zoslal na Achájcov mor. Achilles preto zvolal vojakov na snem, aby sa poradili, ako si Apollóna udobriť. Veštec Kalchas im poradil, že Apollónov trest odvrátia jedine tak, ak Agamemnón Chryssovi dcéru vráti a ospravedlní sa. Agamemnón nato slovne napadol Kalchata i Achillea, ktorý sa ho zastal a vyhlásil, že sa dievčaťa zriekne, ak mu Achilles za náhradu dá Briseidu. Achilleus sa podriadil aj keď s tým nesúhlasil, odmietol však ďalej bojovať.[2][4]

Keď sa však situácia na bojovom poli začala hrozivo vyvíjať v neprospech Achájcov, Agamemnón poslal k Achillovi poslov Talthybia a Eurybata s odkazom, že ak sa zmieri, Brisidu mu vráti. Achilles však vo svojom hneve zotrval a ustúpil až po strate svojho najlepšieho priateľa Patrokla.[2]

Antický historik Herodotos píše, že v Sparte bola Talthybiova svätyňa, kde žili jeho potomci, tzv. Talthybiovci, dediční hlásatelia, ktorých Sparťania vysielali ako vyjednávačov do cudzích krajín.[5]