Počúvadlianske jazero

Počúvadlianske jazero[1] (do roku 1986: Počúvalské jazero[1]; iné názvy: Počúvadlo, Počúvadlo-jazero) je jazero umelého pôvodu (tzv. tajch), nachádzajúce sa v okolí Banskej Štiavnice pri obci Počúvadlo, kde patrí medzi najnavštevovanejšie lokality. Rozprestiera sa na ploche 12 ha a je obľúbeným letným ale aj zimným rekreačným strediskom chatárov, turistov, detských táborov a miestom kultúrnych podujatí. Zároveň je východiskom na najvyšší kopec Štiavnických vrchov Sitno.

Počúvadlianske jazero

Vznik tajchov

V banskoštiavnickej oblasti bol vybudovaný od začiatku 16. stor. do polovice 19. stor. unikátny vodohospodársky systém umelých vodných nádrží. Systém pozostával zo 60 umelých vodných nádrží – tajchov – s celkovým objemom 7 mil. m³, ktoré boli navzájom pospájané zbernými (72 km), náhonovými (57 km) a spojovacími jarkami. Vzhľadom na nedostatok prírodných vodných zdrojov v oblasti sa snehová a dažďová voda zachytávala v zberných jarkoch a kumulovala sa vo vodných nádržiach. Z nich sa voda náhonovými jarkami rozvádzala k banským zariadeniam. S vybudovaním tohoto systému sa spájajú mená Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell, ale predovšetkým významný vedec Samuel Mikovíni.

Do súčasnosti sa zachovalo 23 týchto vodných nádrží. Počúvadlianske jazero patrí medzi tie najväčšie a aj najchladnejšie. Najväčšia hĺbka je 11 m.

Referencie
  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-19]. Dostupné online.

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.