Táhirovci (Perzia)
Táhirovci[1] (aj Tahérovci, Tahírovci)[2] bola dynastia, ktorá vládla pod patronátom Abbásovcov v Chorasáne v severovýchodnej Perzii v rokoch 821 – 873/875.
Táhirovci طاهریان
| |||||||
Geografia
| |||||||
Najvyšší bod |
Kúh-e Damávand (5 610 m n. m.) | ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Národnostné zloženie |
|||||||
Štátny útvar | |||||||
dedičná monarchia | |||||||
|
Zakladateľom dynastie bol Táhir ibn al-Husajn. K moci sa dostal po tom, čo bol za svoje zásluhy v podpore kalifátuabbásovským kalifom Al-Ma’múnom vymenovaný za guvernéra Chorasánu. Táhir krátko po svojom ustanovení za správcu zomrel a moci sa ujal jeho syn Talha. Táhirovci si tak v Perzii vytvorili dedičné panstvo s centrom v Nišapúre. Najväčší rozsah dosiahla ich ríša za vlády Abdulláha a Táhira II., ktorí krajinu rozšírili až po Indiu. Ovládal taktiež významné perzské mestá Rajj, Fárs, Kirmán, či Esfahán. Abdulláhov druhý syn Muhammad sa v roku 851 zase stal sáhibom aš-šurta (správcom) Bagdadu. Za vlády Táhira III. však táhirovské pantsvo podľahlo Saffárovcom, ktorí v roku 873 pripojili Chorasán k svojej vlastnej ríši vo východnej Perzii.[1] Niektorí členovia rodiny ešte v nasledujúcich rokoch slúžili ako úradníci a správcovia v abbásovskom Iraku, avšak dynastia postupne upadla do zabudnutia.[3]
Vládcovia Tahírovskej dynastie[1]
- Tahír ibn al-Husajn (Táhir I.) (821 – 822)
- Talha (822 – 828)
- Abdulláh bin Táhir (828 – 845)
- Táhir II. (845 – 862)
- Muhammad (862 – 873)
- Táhir III. (873 – 875)
Referencie
- TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 139 – 141.
- Obrazové dejiny sveta. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 229, 234.
- TAHIRIDS In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. PJ. Bearman, TH. Bianquis, C. E. Bosworth, E. Van Donzel, W. P. Heinrighs. 2. vyd. Zväzok 10. New York : Leiden, 2000. 968 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 104 – 105. (po anglicky)