Viazaná rotácia

Viazaná rotácia alebo synchronizovaná rotácia je taká rotácia kozmického telesa, kedy sa dĺžka trvania jedného obehu rovná dĺžke jednej rotácie okolo osi. Teleso preto otáča stále tú istú pologuľu k telesu, okolo ktorého obieha. Najznámejšie teleso s viazanou rotáciou je Mesiac.

Privrátená strana Mesiaca
Odvrátená strana Mesiaca

Vznik viazanej rotácie spôsobujú slapové sily centrálneho telesa. Tie neustále spôsobujú spomaľovanie rotácie obiehajúceho telesa, až napokon po veľmi dlhom čase ostane teleso otočené k materskému telesu stále tou istou stranou. V Slnečnej sústave má viazanú rotáciu väčšina mesiacov planét. Planéty ju zatiaľ voči Slnku nemajú (aj keď vedci dlho predpokladali viazanú rotáciu u Merkúra). Viazanú rotáciu možno pozorovať aj mimo slnečnej sústavy, napríklad u zložiek dvojhviezdy Sheliak.

Strana, ktorá je stále otočená k centrálnemu telesu, sa nazýva privrátená strana. Jej opakom je odvrátená strana. Z Mesiaca preto môžeme vidieť stále iba tú istú polovicu. Vďaka tomu, že Mesiac obieha po elipse a nie po kružnici je možné niekedy vidieť aj nepatrnú časť z odvrátenej strany. Až do preletu sondy Luna 3, ktorá ako prvá odfotografovala odvrátenú stranu, sme však o jej vzhľade nemali jasné predstavy.

Pokiaľ je obiehajúce teleso veľmi veľké v pomere k centrálnemu telesu, pôsobí na centrálne teleso tiež veľkou slapovou silou a postupne môže docieliť viazanú rotáciu aj u centrálneho telesa. Takáto vzájomná viazaná rotácia, kde každé z telies nehybne visí nad jedným druhého telesa, sa nazýva stacionárna rotácia. Má ju napríklad trpasličia planéta Pluto so svojím najväčším mesiacom Cháronom.

Vplyv na obývateľnosť

Viazaná rotácia býva väčšinou v porovnaní s rotáciu Zeme veľmi pomalá. Na jednej strane viazane rotujúceho telesa bude horúco, na druhej mráz. Na rovnomerné rozvedenie tepla po viazane rotujúcej planéte by bola potrebná veľmi objemná atmosféra, ktorá by však zároveň znemožňovala dopadanie svetla na povrch a zabránila tak fotosyntéze. Fotosyntéza na odvrátenej strane by bola nemožná. Podobne na privrátenej strane, kvôli viazanej rotácii planéty k hviezde, by existovali oblasti stále na svetle a stále v tieni a neexistovala by noc. Tento stav by síce kompenzoval slabé žiarenie hviezdy (kvôli “večnému“ dňu), nie je však jasné, či by rastliny dokázali žiť na neustálom svetle.[1]

Vzhľadom na extrémne pomalú rotáciu viazane rotujúce planéty nemôžu vytvoriť efekt geodynama a produkovať dostatočné magnetické pole, ktoré by ich chránilo pred ionizujúcim žiarením z vesmíru.[2]

Niektoré mesiace s viazanou rotáciou

Referencie
  1. Joshi, M. M.; Haberle, R. M.; Reynolds, R. T. (October 1997). "Simulations of the Atmospheres of Synchronously Rotating Terrestrial Planets Orbiting M Dwarfs: Conditions for Atmospheric Collapse and the Implications for Habitability". http://crack.seismo.unr.edu/ftp/pub/gillett/joshi.pdf
  2. Red Star Rising. http://www.sciam.com/article.cfm?id=red-star-rising
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.