Sviatosť birmovania

Sviatosť birmovania alebo sväté tajomstvo myropomazania alebo sviatosť Zoslania Ducha Svätého (z lat. firmatio posilenie), ľudovo nazývaná birmovka, je sviatosť, počas ktorej podľa náuky katolíckej cirkvi zostupuje na adeptov prijatia Duch Svätý. Birmovanie je jednou zo siedmich sviatostí katolíckej, pravoslávnej a anglikánskej cirkvi.

Birmovanie v rímskokatolíckej cirkvi

Birmovanie je podľa náuky vyššie uvedených cirkví sviatosť ustanovená Ježišom Kristom prostredníctvom ktorej kresťan od Boha dostáva pečať daru Ducha Svätého. Birmovanie je spolu s krstom a eucharistiou jednou z iniciačných sviatosti (tzv. vstupných sviatostí). Spolu s krstom a sviatosťou svätenia birmovania podľa katolíckej náuky vtláča do vnútra človeka nezrušiteľné znamenie (charakter).

Dar Ducha Svätého Ježiš prisľúbil svojim učeníkom (Ján 14) a prvá zmienka o modlitbe za Ducha Svätého sa nachádza v Skutkoch apoštolov (8,14 – 17):

Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že aj Samária prijala Božiu zvesť, vyslali ta Petra a Jána. Hneď ako ta prišli, prosili Boha, aby daroval týmto novým kresťanom Svätého Ducha, lebo dosiaľ ho ešte nik z nich neprijal, hoci boli pokrstení v mene Pána Ježiša Krista. Peter a Ján vložili teda ruky na týchto veriacich a dostali Ducha Svätého.[1][2][3]

V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa nazýva myropomazanie (grécky μύρον myron pomazanie), udeľuje sa zároveň s krstom, a to aj u malých detí. Pri vysluhovaní tejto sviatosti vo východných cirkvách sa používa sväté myro posvätené biskupom danej eparchie alebo patriarchom. Myropomazanie je prijímané ako dar Svätého Ducha so slovami "Pečať daru Svätého Ducha. Amen." Myropomazanie sa chápe ako dokonalé vovedenie do tajomstiev Krista. Vysluhovateľom je kňaz alebo biskup. Správne sa hneď po krste a myropomazaní udeľuje novokrstencovi aj eucharistia, a to aj v prípade malých detí.[4]

V rímskokatolíckej cirkvi je riadnym vysluhovateľom sviatosti birmovania biskup. Pri krste dospelých, sa z praktických dôvodov, po schválení ordinárom, dovoľuje udeliť birmovanie aj kňazovi. Ako matéria sviatosti sa pri birmovaní používa olej - krizma. Ňou sa pomaže čelo birmovanca. Formou sviatosti sú slová:

"M. Prijmi znak daru Ducha Svätého" Ako meno sa pritom použije birmovné meno človeka. Toto meno si človek vyberie sám a mal by si ho vybrať podľa vzoru nejakého svätca. Následne vysluhovateľ hovorí "Pokoj s tebou" a birmovanec odpovedá "I s duchom tvojim". Počas toho vysluhovateľ slabo udrie birmovanca po líci, čo symbolizuje, že birmovaný kresťan má byť ochotný za svoju vieru znášať útrapy, ba aj mučenícku smrť. Počas tohto obradu birmovanca drží za plece birmovný rodič.

Tak ako pre katolícku cirkev, tak aj pre pravoslávie je dôležité, aby birmovanie udeľoval človek vysvätený biskupom s apoštolskou postupnosťou. Katolícka cirkev preto neuznáva konfirmácie udelené v protestantských cirkvách.