Sviatosť zmierenia

Sviatosť zmierenia (alebo Svätá spoveď či Sviatosť pokánia alebo Sväté tajomstvo spovede) je sviatosť, počas ktorej sa penitent (kajúcnik) vyznáva zo svojich ľahkých a ťažkých hriechov kňazovi alebo biskupovi prostredníctvom tzv. ušnej spovede. Na základe vyznania hriechov a ich ľútosti spravidla dostáva rozhrešenie ako znak ich odpustenia. Rozhrešenie nemusí penitent dostať v špecifických prípadoch, o ktorých hovorí Kódex kánonického práva, resp. Kódex kánonov východných cirkví. Po vyznaní hriechov kňaz kajúcnika poučí a uloží mu epitímiu (kánon, pokutu) - skutok kajúcnosti, ktorý má vykonať. Je to istá forma duchovnej terapie, ktorá má pomôcť človeku napredovať v duchovnom živote, uzdraviť zranenia spôsobené hriechom a zároveň je to prejav kajúcnosti a vďačnosti voči Bohu. Epitímia môže byť aj úsilím aspoň čiastočne vynahradiť dôsledky spáchaných hriechov konaním dobra. Kňaz udeľuje odpustenie v mene Božom.

V gréckokatolíckej cirkvi sa má spoveď konať pred analojom, na ktorom je ikona Krista a evanjeliár (alebo kríž a evanjeliár). Kňaz nie je vnímaný sudca, ale ako príhovorca a lekár. Cieľom spovede je duchovné vyslobodenie a uzdravenie celého človeka, nielen právna anulácia viny a zodpovednosti za zlé skutky.