Svetové združenie bývalých politických väzňov

Združenie založili v Kanade bývalí politickí väzni, ktorí po okupácii Česko-Slovenska 21. augusta 1968 emigrovali do zahraničia. Jedným zo zakladajúcich členov bol dlhoročný politický väzeň a účastník protifašistického a protikomunistického odboja, letecký akrobat Milo Komínek. Neskôr bola organizácia registrovaná vo švajčiarskom Zürichu.

V roku 1988 organizácia odhalila v rakúskom Alt-Nagelbergu Pamätník obetiam komunistického teroru, umiestený symbolicky v blízkosti bývalej hranice, ktorá tvorila do roku 1989 železnú oponu medzi Východom a Západom.

Po páde komunizmu činnosť organizácie pokračovala v Česku a po smrti predsedu Mons. ThDr. Antonína Huvara, pápežského preláta, sa v roku 2001 organizácia registrovala na Slovensku.

Okrem bývalých politických väzňov, príslušníkov Vojenských pracovných táborov a odporcov komunizmu združenie zastupuje aj osoby násilne odvlečené NKVD do pracovných táborov v bývalom Sovietskom zväze (gulagy). Po integračnom sneme 6. decembra 2006 sa členmi Sekcie násilne odvlečených stali aj bývalí členovia už nečinnej Slovenskej asociácie násilne odvlečených (SANO). Táto najpočetnejšia sekcia SZČPV má v súčasností vyše 800 členov.

Súčasťou SZČPV je aj Sekcia American POWs, ktorá pátra po vyše 25 000 nezvestných amerických občanoch, ktorí sa stali obeťami studenej vojny a skončili v sovietskych zajateckých táboroch.

Treťou sekciou je Sekcia bývalých príslušníkov francúzskej cudzineckej légie v rokoch 1946 – 1954 a ich príbuzných. Zaoberá sa dosiaľ nevyplatenými žoldmi po padlých a nezvestných Čechoch a Slovákoch, ktorí ako príslušníci Légie bojovali proti komunizmu v Indočíne.

Znak Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov

• Zosnulý Ján Košút, čestný predseda Sekcie násilne odvlečených (2006 – 2013)
• Zosnulý Emil Švec, podpredseda SZČPV, prepadnutý a unesený ŠtB z Rakúska (2001 – 2010)
• Zosnulý Marián Dudinský, podpredseda SZČPV, predseda Sekcie násilne odvlečených (2006 – 2008)
• Zosnulý Štefan Pazdera, predseda Sekcie bývalých príslušníkov francúzskej cudzineckej légie v rokoch 1946 – 1954 a ich príbuzných (2001 – 2010)
• Čestný člen in memoriam Izidor Frostig, popravený zlatník židovského pôvodu[2]
• Čestný člen in memoriam Cyril Bystrík Janík, OFM tajne vysvätený kňaz františkánskej rehole
• Zosnulý Juraj Fischer, účastník západného odboja a bývalý politický väzeň
• František Bednár, predseda SZČPV (2001 – 2008)
• Elena Bačkorová, predsedníčka SZČPV (2008 – 2012)
• František Bednár, predseda SZČPV (2012 – 2015)
• Ing. Imrich Body, predseda SZBPV (12. september 2015 – 22. jún 2017; Zmena názvu združenia na Svetové združenie bývalých politických väzňov)
• František Bednár, predseda SZBPV (22. jún 2017 – )

Pamätníky

Pamätník obetiam okupácie 21. augusta 1968 v Poprade

Pamätník usmrtených na hraniciach v r. 1948 – 1989 v Kežmarku

Pamätník usmrtených na hraniciach v r. 1948 – 1989 v Kežmarku

Pamätná tabuľa väznenému františkánovi C. B. Janíkovi v Liptovskej Tepličke

Pamätná tabuľa na budove Zimného štadióna v Poprade

Pamätná tabuľa na budove Pedagogickej fakulty - Inštitútu Štefana Náhalku na Nábreží Jána Pavla II. č. 15 v Poprade

• 2002 – odhalenie prvého pamätníka na Slovensku so štatistikou obetí okupácie 21. augusta 1968 na námestí v Poprade, kde sa každoročne konajú pietne akcie[3]
• 2004 – odhalenie Pamätníka usmrtených na hraniciach v rokoch 1948 – 1989 v Kežmarku, spojené s prevozom dvoch obetí usmrtených v roku 1980 z Rakúska na Slovensko[4]
• 2010 – odhalenie pamätnej tabule nebohému pátrovi františkánskej rehole Cyrilovi Bystríkovi Janíkovi, odsúdenému v roku 1986 v rámci proticirkevnej akcie ŠtB s názvom „Vír“[5]
• združenie spolupracuje na medzinárodnom projekte (Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina) Centrálny pamätník násilne odvlečeným v Turni nad Bodvou – Kristov kríž na úpätí turnianskeho skalného štítu v údolí Bodvy.
• 2016 – odhalenie pamätnej tabule hokejistovi a príslušníkovi 1. Československej armády na Slovensku Antonovi Babobymu, ktorý bojoval v SNP, bol zajatý a väznený v nacistických koncentračných táboroch, na budove Zimného štadióna v Poprade.
• 2019 – Odhalenie pamätnej tabule Antonovi Mačugovi a saleziánovi Dr. Alojzovi Žemlovi. 14. novembra 2019 bola na budove Pedagogickej fakulty - Inštitútu Štefana Náhalku na Nábreží Jána Pavla II. č. 15 v Poprade odhalená pamätná tabuľa dvom z mnohých obetí bývalého komunistického režimu. Popradčanovi Antonovi Mačugovi, ktorý zomrel ako 30 ročný na následky brutálnych výsluchov komunistickej Štátnej bezpečnosti v rokoch 1949 – 1952 a Saleziánovi Dr. Alojzovi Žemlovi, ktorý ako správca farnosti v Poprade, napriek zákazu vystúpil s príhovorom na jeho pohrebe. V roku 1954 bol zatknutý pri pokuse o útek a odsúdený k 15 rokom väzenia. Odhalenie pamätnej tabule pripravilo Svetové združenie bývalých politických väzňov v spolupráci s Rímskokatolíckou farnosťou v Poprade a mestom Poprad pri príležitosti 30. výročia „Dňa boja za slobodu a demokraciu“.[6]

Publikácie

• Marián Dudinský – Kmotrou mi bola ŠtB[7]
• Mikuláš Zseitlik – Sibírske utrpenie[8]
• Jozef Tekely – Novodobé galeje prežité v rokoch 1945 – 1953[9]
• Alica Hovancová – Spoveď odvlečeného, krížová cesta gulagom[10]
• Anton Halko – Cesta za slobodou – 17,5 roka v leopoldovskom väzení[11]
• Juraj Radziwill-Anoškin – Melancholické fragmenty[12]

Legislatívna činnosť – požiadavky a práva účastníkov III. protikomunistického odboja a obetí komunizmu

• Žiadosť o podanie návrhu zákona na odškodnenie obetí okupácie Československa[13]
• Žiadosť o prijatie zákonných opatrení v sociálnej oblasti odstraňujúcich diskrimináciu a zmierňujúcich krivdy spôsobené komunistickým režimom[14]
• Žiadosť o priznanie výhod pre účastníkov odboja a účastníkov súdnych a mimosúdnych rehabilitácii (oprávnené osoby)[15]
• Žiadosť o doplnenie návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom (č. PT 224)[16]
• Žiadosť o vetovanie zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu o príplatku k dôchodku politickým väzňom (č. PT 224)[17]
• Žiadosť o prijatie zákonov na odstránenie diskriminácie občanov násilne odvlečených do pracovných táborov v býv. ZSSR[18]
• Žiadosť o podanie návrhu novely zákona o príplatku k dôchodku pre politických väzňov č. 274/2007 Z.z.[19]
• Návrh na odvolanie Generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku[20]
• Otvorený list predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefanovi Harabinovi[21]
• Návrh na založenie Občianskeho tribunálu, ktorý by pripravil verejnú obžalobu na ponovembrových slovenských politikov za zločiny proti ľudskosti a ekonomické zločiny páchané na vlastných občanoch[22]
• Návrh na prijatie zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a novelizáciu Zákona o preukazovaní pôvodu majetku č. 101/2010 Z. z.[23]
• Otvorený list – výzva politických väzňov na zrušenie embarga spisu dodnes neobjasnenej smrti kňaza Přemysla Coufala Zvolenie Dobroslava Trnku za Generálneho prokurátora bolo fackou Novembru 1989[24]
• Kauza Gorila – oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu „Zneužívania právomoci verejného činiteľa“ podľa § 326, trestného činu „Nadržovania“ podľa § 339, trestného činu „Neoznámenia trestného činu“ podľa § 340 a trestného činu „Neprekazenia trestného činu“ podľa § 341 trestného zákona z.[25]

• Stránka združenia