Juraj Fischer

Juraj Fischer pochádzal z významnej židovskej obchodníckej rodiny z Lučenca a pred prenasledovaním židov počas druhej svetovej vojny sa ako 19-ročný zachránil útekom zo Slovenska. Jeho otec a brat zahynuli v koncentračnom tábore. Po peripetiách na Balkáne a Blízkom východe sa jeho útek skončil vo Francúzsku, kde dobrovoľne vstúpil do armády. Zúčastnil sa vojenskej operácie s krycím názvom Dynamo pri Dunkerque a po obsadení Francúzska nemeckou armádou sa pridal k Československej armáde v Anglicku. V Československom zahraničnom odboji bol od 1. apríla 1940 do 5. mája 1945, teda vyše 5 rokov a ako veliteľ tanku sa od októbra 1944 do 9.mája 1945 zúčastnil obliehania Dunkerque. Po návrate do Lučenca pracoval ako zástupca riaditeľa vo veľkoobchode.

V 50-tych rokoch 20.storočia, v čase politických procesov, ho obvinili z údajnej sabotáže a po vykonštruovanom procese, kedy mu hrozil dokonca až trest smrti ako Rudolfovi Slánskému, ho 28. júla 1952 súd v Banskej Bystrici odsúdil pre trestný čin sabotáže a poslal ako politického väzňa do Jáchymova na ťažbu uránu. Ľudový súd mu v roku 1960 skonfiškoval dom a celý majetok, paradoxne podľa Benešových dekrétov 108/60 ako nepriateľovi Československého štátu. Podľa tohto dekrétu sa konfiškoval len majetok nacistov a kolaborantov. Budovu neskôr zbúrali a na jej pozemku si KSČ postavila svoje sídlo.

Hrob Juraja Fischera v lučenskom židovskom cintoríne

Spravodlivého zadosťučinenia sa nedočkal ani po prevrate v novembri 1989. Jeho žiadosť o odškodnenie za stratu majetku súd zamietol a postup vyvlastnenia označil ako legálny. Paradoxne bola Ministerstvom spravodlivosti SR zamietnutá aj jeho žiadosť o odškodnenie za smrť jeho otca a brata v koncentračnom tábore.[1] Po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov sa obrátil vo veci odškodnenia a nepriznania náhrady za skonfiškovaný majetok na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, o čom listom informoval aj Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, ktorého bol členom.[2]

Juraj Fischer zomrel vo veku nedožitých 87 rokov, v symbolický deň - 9. mája 2007 – na 62. výročie platnosti kapitulácie Nemecka.

V roku 2004, na šesťdesiate výročie vylodenia v Normandii, mu udelil francúzsky prezident Jacques Chirac najvyššie francúzske štátne vyznamenanie spojené s udelením titulu Rytier čestnej légie Francúzskej republiky, ktoré získal aj Milan Rastislav Štefánik a na Slovensku ho celkovo mali len 4 ľudia. Je držiteľom viacerých britských a slovenských ocenení.

• Rytier
• Zomrel jeden z veteránov západného odboja j. Fischer