Super DC-3

Po vojne konkurencia firmy Douglas ako napríklad Martin a Convair vyvinuli rýchlejšie novšie a hospodárnejšie dopravné lietadlá s inováciami ako napríklad trojkolesový podvozok. Douglas DC-3 bolo jednoducho zastarané. Po istom čase si Douglas uvedomil že DC-3 má svoje využitie už iba na sekundárnych a terciárnych leteckých linkách. Douglas sa pokúsil reagovať na problém vyvinutím lietadla Super DC-3. Prototyp začal pozemné skúšky v roku 1949. Prototyp Bol o 0,91 m dlhší od originálu DC-3. Dĺžka sa odrazila aj na zvýšenej kapacite pasažierov o 30 percent. Zvislá chvostová plocha sa podobala chvostovej ploche nového lietadla DC-6 - bola o 30cm vyššia. Motory mali o 202kW väčší výkon ako motory originálu. Po premiére lietadla sa Douglasov syn, Donald Douglas, vydal na 16 000 kilometrové reklamné turné. Neraz si pri tom overil že každý miluje Super DC-3. Piloti z mnohých leteckých spoločností si vyskúšali lietadlo a zistili že je lepšie ako originál. Podľa odozvy verejnosti Douglas očakával objednávky aspoň na 60 kusov lietadiel tohto typu. Nakoniec sa ukázalo že Douglas predal len 3 kusy tohto stroja a všetky spoločnosti Capital airlines. Nikto si nechcel kúpiť oprášenú konštrukciu z roku 1935 keď na trhu bolo veľa lietadiel z konca 40. rokov. V čase keď na trhu existovalo veľa DC-3 za 8000 amerických dolárov nikto nechcel kúpiť Super DC-3 za 200 000 dolárov keďže lietadlo Super DC-3 nebolo ani zďaleka 25-krát lepšie. Projekt zachránilo americké námorníctvo, keď si dali vylepšiť celú stovku DC-3 (námorné značenie R4C) na štandard Super DC-3.

Super DC-3 - vojenské značenie C-117D

• rozpätie krídel: 28,88
• dĺžka: 20,65
• kapacita: 40 pasažierov
• motory: Wright R-1820
  • výkon: 1086kW
• začiatok výroby - od roku 1949
• cena - 200 000 amerických dolárov
• vyrobených kusov - 3
• vylepšených kusov z DC-3 na Super DC-3 - 100

vojenské Super DC-3

YENNE, Bill. Najhoršie lietadlá sveta. [s.l.] : Agentúra Cesty. ISBN 80-7181-417-2.