Stefanos (sochár)
Stefanos (starogr. Στέφανος) bol grécky sochár v 1. storočí pred Kr.[1][2]
Stefanos, grécky sochár z druhej polovice prvého storočia pred Kr., pôsobil v Ríme.[1] Z tvorby tohto umelca sa zachovala jeho menom signovaná socha mladého atléta (zrejme víťaza hier) z vily Albani pri Ríme.[1][3] Nápis na podstavci tiež uvádza, že bol žiakom sochárskeho majstra Pasitela:
Στέφανος Πασιτέλους μαθητὴς ἐπόει. | preklad: Stefanos Pasitelov žiak ma zhotovil. |
- - text v starogréčtine[4]
Socha Stefanovho atléta je jedným z najznámejších príkladov typu sochy požadovanej vrchnou rímskou triedou, ktorá si nimi zdobila svoje súkromné vily (známych je viac ako sedemnásť starých kópií). Grécki sochári v Aténach aj samotnom Ríme mohli poskytnúť viac či menej presné repliky známych sôch z minulosti, ako aj nové diela, ktoré imitovali alebo kombinovali rôzne staršie grécke štýly. Aj Stefanova socha pôsobí výrazne eklekticky (nenovátorsky). Jej veľmi široké ramená a postoj pripomínajú grécke mužské sochy z druhej štvrtiny 5. storočia pred Kr., zatiaľčo menšia hlava a dlhé nohy, diela vytvorené v polovici 4. storočia pred Kr.[1][5] Podobným sochárskym dielom je aj súsošie Oresta a Elektry zhotovené jeho žiakom Menelaom.[3]
Zo života sochára Stefana nie je nič známe. Rímsky spisovateľ Plínius zaznamenal, že rímsky politik a vzdelanec Gaius Asinius Pollio vlastnil vo svojej zbierke sochy nýmf zvaných Appiades, zhotovených zrejme sochárom Stefanom.[6] To, či tieto sochy zhotovil Stefanos, autor atléta, nie je isté.[1]
Referencie a bibliografia
- Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Stephanos
- SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 887. (po nemecky)
- José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 238.
- Inscriptiones Graecae, IGUR IV 1584
- Metropolitan Museum of Art (US), Marble statue of the so-called Stephanos Youth, On view at The Met Fifth Avenue in Gallery 162
- Plínius Starší, Naturalis Historia, 36,33.