Stanislav Dusík

Narodil v Boleráze, kde navštevoval aj základnú školu. Následne vyštudoval Strednú školu úžitkového priemyslu v Bratislave a Vysokú školu výtvarných umení. Na VŠVU vyštudoval pod vedením profesora Vincenta Hložníka maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky. Jeho maliarsku tvorbu môžno rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú a monumentálnu maľbu s prevažne sakrálnym charakterom. V oblasti grafickej tvorby pracoval v rozličných technikách, prevažujú techniky hĺbkotlačové (lept, akvatinta, suchá ihla, mezzotinta).[1]

V roku 1982 sa spolu s rodinou usadil v talianskej Florencii. Pôsobil tam ako maliar, grafik, pedagóg a organizátor kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Ako jediný výtvarník a ikonograf nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone. Obľuboval aj esejistiku. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži bola udelená Prvá cena za eseje o Sindone. Ako profesor pôsobil na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii. V roku 2000 mu mesto Rím a Vatikán usporiadali výstavu v Museo del Risorgimento. V roku 2002 sa podieľal na výstave Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne. Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu mal Dusík výstavu pod názvom Hlahol zvonov aj v Primaciálnom paláci v Bratislave.[3]

Získal nasledujúce ocenenia:[1][3][2]

• Cena Matice sloven­skej za ilustrovanie Shakespearovho Ham­leta, 1969
• Prvá cena Zlatá medaila „CARLO MAGNO“ – Florencie 1985
• cenu na bienále exlibrisu v Poľsku 1986
• Prvá cena „Ex Equo GIORGO VASARI“ – Milano 1989
• Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného umenia – Scuola Nazionale di Storia dell’Arte, Parma 1989
• Prvá cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“, Pescara 2000
• Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002
• Prvá cena „Fiorino d’Oro“ – XXIII. Premio Firenze, Florencie 2005
• Cena Fra Angelica – Bratislava 2009