Sonáta príšer
Sonáta príšer (švéd. Spöksonaten) je divadelná hra z roku 1907 napísaná švédskym dramatikom Augustom Strindbergom. Dráma je v poradí tretia z piatich Stridnbergových komorných hier. Meno odkazuje na Beethovenovu sonátu v d-mol (op.31, č. 2), v ktorej Strindberg údajne počul hlasy duchov a podľa nej pomenoval svoje dielo.
Švédske inscenácie
Pôvodná premiéra drámy bola inscenovaná 21. januára 1908 v Strindbergovom Intímnom divadle v Štokholme. Z neznámych dôvodov sa hra uviedla len dvanásťkrát. Jej modernistická a abstraktná povaha pravdepodobne prispeli k tomu, že nebola okamžitým úspechom. Nezachovali sa žiadne fotografie, plagáty, ani iné predmety súvisiace s prvotnou inscenáciou.
Okrem jednorazového vystúpenia v Štokholmskej koncertnej hale sa hra vo Švédsku neinscenovala až do roku 1941, keď Ingmar Bergman uskutočnil prvú z jeho celkovo štyroch inscenácii tejto drámy. O rok neskôr naštudoval a prvýkrát prezentoval hru Olof Molander v divadle Dramaten. Bergman sa k Sonáte príšer vrátil v roku 1954 na scéne Stadsteater v meste Malmö. Tretiu inscenáciu uskutočnil v Dramatene v roku 1973 a poslednú v roku 2000 v tom istom divadle s hercami Jonasom Malmsjö a Janom Malmsjö v hlavných úlohách.
V roku 2007 bolo Švédsko svedkom ďalšej inscenácie v réžii Richarda Turpina a tentoraz bola odohratá v rovnakom divadle, kde kedysi debutovala, v Strindbergovom Intímnom divadle s Erikom Saedénom a Sarou Turpin v hlavných úlohách. Premiéra bola trinástykrát, čo sa v Intímnom divadle hrala.
V roku 2012 sa dráma inscenovala po siedmykrát v Dramatene, tentoraz pod dozorom Matsa Eka so Stinou Ekblad v hlavnej úlohe, keď hrala Starca Hummela.
Postavy
- Starec, riaditeľ Hummel
- Arkenholz, študent
- Mliekarka, prízrak
- Domovníčka
- Domovník
- Mŕtvy, konzul
- Dáma v čiernom, dcéra Mŕtveho a Domovníčky
- Plukovník
- Múmia, Plukovíkova žena
- Plukovníkova dcéra, v skutočnosti Starcova dcéra
- Urodený, prezývaný Barón Skanskorg, zasnúbený s Domovníkovou dcérou
- Johansson, Hummelov sluha
- Bengtsson, Plukovníkov sluha
- Snúbenica, Hummelova predchádzajúca snúbenica, bielovlasá starena
- Kuchárka
Dej
Študent vidí veci a osoby, ktoré vie vidieť len málo iných ľudí, ale nevie, ktoré osoby sú pre ostatných neviditeľnée. Riaditeľ Hummel sa desí mliekárky, ktorú nedokáže vidieť, ale ktorú vidí Študent. Hummel a Študent sa stretnú v jedno ráno, potom čo bol Študent svedkom spadnutia jedného domu. Keď sa rozpráva s mliekárkou, Hummel vidí len prázdny vzduch.
Potom, čo si Hummel prečíta v novinách článok a zrútení domu, v ktorom sa Študent spomína ako hrdina, chce sa dozvedieť jeho meno. Študent váha a nechce vyzradiť svoje meno. Po chvíli vysvitne, že študent je syn muža, ktorý sa volal Arkenholtz. Hummel tvrdí, že starý Arkenholtz mu dĺžil peniaze, ale dodá, že na splatenie dlhu mu bude od Študenta stačiť malá protislužba.
Chce, aby si Študent išiel pozrieť poobedné predstavenie Valkýra, ktoré sa hrá v opere. Predtým sa dozvie o určitých ľuďoch ktorí bývajú vo veľkom dome nad nimi: mladá slečna, ktorá trpí záhadnou chorobou a všetok čas trávi vo svojej izbe medzi hyacintami. Jej otec, Plukovník, bol kedysi ženatý s nádhernou ženou, ktorá bola neskôr premenená na múmiu, ktorá si myslí, že je papagáj.
Slečna Holsteinkronová bola kedysi Hummelsovou snúbenicou, ale dnes ju zaujíma už len jej odraz v zrkadle. Dáma v čiernom, zasnúbená s Urodeným, ktorého volajú Barón Skanskorg, je dcéra Domovníčky a Mŕtveho.
Keď Hummel príde na strašidelnú večeru ku Plukovníkovi a ostatným obyvateľom domu, je všetko odhalené. Elegantný obytný dom nie je to, čím sa na prvý pohľad zdal byť. Múmia je Hummelova bývalá žena a spoločne sú rodičmi ich dcéry. Plukovník nie je urodzený, ani nemá žiadnu hodnosť a Kuchárka predstavuje diabolské sily.
Hummel bol pod mnohými menami ženatý s mnohými ženami a mal zlý úmysel pri každom manželstve. Potrebuje Študenta, aby neho niečo vykonal ešte než zomrie. Ostatní sa pokúsia zmariť Hummelove plány.