Sobornosť
Sobornosť (rusky: соборность) je myšlienka objavujúca sa u ruských mysliteľov 19. a 20. storočia, predovšetkým u tých, ktorí boli ovplyvnení slavianofilstvom (napr. Alexej Stepanovič Chomiakov, Nikolaj Alexandrovič Berďajev, či Vladimír Sergejevič Solovjov).
Pojem
Termín pochádza z ruského slova собор (sobor), ktoré označuje cirkevný snem, koncil (konkrétne prvých sedem ekumenických koncilov). Pri týchto snemoch totiž došlo k priamemu prelínaniu ľudských vôlí s vôľou vyššou - božskou.
Podľa tohto vzoru má aj v kultúre dochádzať k takému istému prelínaniu ľudskej a Božej vôle, ktoré však musí byť vyvážené, aby bola zachovaná rovnováha medzi slobodou a autoritou. (Podľa Chomiakova v katolíckej cirkvi prevažuje autorita, v protestantizme zase sloboda indivídua, a jedine v pravoslávnej cirkvi - kde je princíp sobornosti plne realizovaný - je zachovaná táto rovnováha slobody človeka a božskej autority.)
Ako väčšina ruských ideí i myšlienka sobornosti obsahuje prvok mesianizmu - Rusko je povolané plne aplikovať túto ideu vo vlastnom štáte, aby potom mohlo slúžiť ako vzor celému svetu.
Aplikácie idey sobornosti
- V štátnom usporiadaní v dejinách - ideálny je ľudom zvolený a následne cirkvou (teda Bohom) pomazaný monarcha.
- V sociálno-ekonomickej sfére - príklad občiny (rus. община) - spoločného obrábania pôdy, nad členmi občiny je jedine Boh a cár.
- V cirkvi princíp spájajúci Boha s ľudstvom. Narušením tohto princípu sa narúša i vzťah jednotlivca k Bohu.
Ďalšia literatúra
- CHOMJAKOV, Aleksej Stepanovič. Jedna církev. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2006. 78 s. (Studie; zv. 20.) ISBN 80-86715-61-2.
- Sobornost’. In: PELIKAN, Jaroslav. The Melody of Theology : A Philosophical Dictionary. Cambridge, Mass.; London : Harvard University Press, 1988. 274 s. ISBN 0-674-56472-3. S. 237 – 238.