Krakovská republika
Slobodné mesto Krakov (poľ. Wolne Miasto Kraków) alebo Krakovská republika (Rzeczpospolita Krakowska) bol štátny útvar vytvorený na Viedenskom kongrese, kontrolovaný troma vtedajšími mocnosťami: Pruskom, Ruskom a Rakúskom. Krakovská republika existovala v rokoch 1815-1846, oficiálne vznikla 3. mája 1815.
Rozloha republiky bola 1164 km² a zahrňovala okrem samotného mesta aj jeho okolie. Na území republiky roku 1815 žilo 88 000 obyvateľov. V roku 1818 Slobodné mesto Krakov získalo svoju ústavu. Pri svojom vzniku požívalo vysokú autonómiu. Ústava garantovala záruky zákonodarnej a exekutívnej moci. Republika mala vlastný parlament - Zbor reprezentantov (Zgromadzenie Reprezentantów) i vládu (Senat Rządzący). Vláda mala 13 členov: prezident, 8 členov volených parlamentom, 2 cirkvou a 2 Univerzitou. Ústava a zákony boli založené na občianskom Napoleonovom zákonníku a Francúzskom obchodnom a trestnom práve.
Republika bola bezcolnou zónou s právom obchodovať s Pruskom, Rakúskom a Ruskom.
Jagielovska Univerzita (Uniwersytet Jagielloński) mohla prijímať študentov zo všetkých troch obsadených častí Poľska.
Počas novembrového povstania rokov 1830-1831 bol Krakov centrom pašovania zbraní do Poľského kráľovstva (Kongresówka). Po porážke povstania tri mocnosti značne obmedzili právomoci Krakova. V rokoch 1836-1841 bolo pod rakúskou okupáciou.
Koniec samostatnosti mesta priniesla porážka Krakovského povstania v roku 1846. Po jeho vypuknutí vkročili do mesta vojská okupantov. 16. novembra 1846 Rakúsko anektovalo územie Slobodného mesta Krakov.
Po pripojení k Rakúsku sa Krakov a jeho okolie stal súčasťou rakúskej provincie Halič (Galícia).