Skogskyrkogården

Skogskyrkogården je lesný cintorín a krematórium v Štokholme. Je dielom architekta Erika Gunnara Asplunda a Sigurda Lewerentza z rokov 1935 – 1940. Erik Gunnar Asplund bol poverený vytvorením krematória na lesnom cintoríne v Štokholme, ktoré sa vo výraznej miere zaoberalo aj krajinou a krajinnými úpravami, jeho práca na tomto projekte začala v roku 1915. Návštevníci prichádzajú chodníkom z lomového kameňa na vyhliadku, priestor skadiaľ môžu pozorovať krajinu. Kamennou rampou sa potom dostávajú k samotnému objektu krematória.

Svetové dedičstvo UNESCO

Skogskyrkogården*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Štát	Švédsko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iv
Identifikačné č.	558
Región**	Európa a Severná Amerika
Súradnice	59°16′32.02″S 18°5′57.98″V
História zápisu
Zápis	1994  (18. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Do exteriéru otvorená časť objektu s jednoduchým stĺporadím tvorí najvýraznejší kompozičný prvok. Je prepojená s exteriérom a tvorí medzičlánok medzi priestormi krematória a krajinným prostredím. Budova obsahuje dve menšie a jednu veľkú kaplnku, ktoré sú prepojené technickým zariadením v spodnom podlaží. Kaplnky majú symbolické názvy – je tu kaplnka svätého kríža, kaplnka nádeje a kaplnka viery. Aby sa navzájom nerušili jednotlivé kaplnky, architekt medzi ne vložil priestory menších záhrad. Monumentalita tu bola podľa slov Asplunda vyhradená pre „biblickú“ krajinu. Asplund a Lewerentz sa inšpirovali posvätnými miestami antických Grékov, či Rimanov, je tu cítiť obrátenie sa k prírode.

Lesné krematórium v Štokholme bolo v roku 1994 zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Projekt krematória s lesným cintorínom od Asplunda s Lewerentzom sa stal jedným z inšpiračných zdrojov pre krematórium v Bratislave od architekta Ferdinanda Milučkého, kde sa moderná architektúra podobne snaží nájsť symbiózu s krajinným prostredím.