Skúsenosť

Skúsenosť je podstatná stránka vzťahov človeka k okolitému svetu, ktorá súvisí so spracúvaním dojmov o okolitom svete (čo sa uskutočňuje vedome a zároveň s učením), alebo získané znalosti, schopnosti a zručnosti technického a metodického charakteru. Podľa toho, aké kategórie alebo pojmy intervenujú v našich úvahách o skúsenosti, skúsenosť chápeme ako dianie, priebeh, proces, výsledok a pod.

Skúsenosť (od „skúsiť“, „vyskúšať“) sa používa aj v niekoľkých významoch:

  • nadobudnutá šikovnosť, získaná dlhodobou praxou: „skúsený lekár“, „životná skúsenosť“;
  • výsledok obvykle zmyslového vnímania, zdroj poznania, ktorý ešte nemusí byť formulovaný slovami: „skúsenosť červenej farby“;
  • trvalý výsledok zážitku alebo prežitia (napr. prežitie, zažitie určitej udalosti): vnútorná skúsenosť, náboženská skúsenosť;
  • empíria – výsledok riadeného a opakovateľného pozorovania, najmä v empirických vedách.

Vo všetkých prípadoch sa kladie dôraz na bezprostrednú vlastnú skúsenosť v protiklade napríklad k veciam naučeným, vypočutým od iných alebo prečítaných. Potiaľto je skúsenosť v pravom zmysle slova neprenositeľná a len ťažko vysvetliteľná. Na druhej strane je učenie vlastnými skúsenosťami nákladné alebo aj nebezpečné a preto sa ľudia častejšie riadia príkladom alebo radou iných, vyskúšaným spoločenským zvykom, než by riskovali neúspech a vlastnú skúsenosť.

„ Skúsenosť je drahá škola, ale hlupáci sa inde učiť nechcú. “
– Benjamin Franklin

Z tohoto hľadiska je možné hovoriť aj o kolektívnej skúsenosti, v zásobe osvedčených vzorov konania, príbehov, jazykových obratov a pojmov, v ktorých členovia určitého spoločenstva využívajú skúsenosti iných. Každý prirodzený jazyk je tak výsledkom stáročných skúseností určitého národa (Hans-Georg Gadamer).

Skúsenosť vo filozofii

Už starovekí filozofi si všimli, že základným zdrojom poznania nie je to isté ako prežitky jednotlivých zmyslov, pretože tieto vnemy alebo prežitky sa navzájom doplňujú a podporujú. Aristotelés, scholastika i Kant preto hovoria o „spoločnom zmysle“ (sensus communis), ktorý skladá vnemy rôznych zmyslov a vytvára tak zmyslovú skúsenosť nejakej udalosti, veci a podobne. Takúto skúsenosť si človek môže pamätať, porovnávať s inými, pokúsiť sa o vyjadrenie slovami a v tomto zmysle je zdrojom ľudského poznania.

Aristoteles… opisuje skúsenosť (empeiria, empíria) takto: U ľudí z pamäti vzniká skúsenosť; pretože mnohokrát opakovaný a pamäťou uchovaný vnem tej istej veci nadobúda význam jednej skúsenosti. A skúsenosť… sa podobá takmer vedeniu a umeniu; vedenie a umenie vzniká u ľudí preto, že majú skúsenosť (Metafyzika I, 1, 980b-981a)

„ Zo zmyslov pochádza ľudské poznanie. “
– Tomáš Akvinský[1]

Novoveký empirizmus (Francis Bacon, John Locke, David Hume) zdôraznil opäť význam zmyslového vnímania oproti racionalizmu, zároveň však prehliadol otázku podmienok poznania. proti tomu postavil Immanuel Kant svoju transcendentálnu filozofiu a teóriu poznania, kde je ústredným pojmom práve skúsenosť. Immanuel Kant predovšetkým ukázal, že samotné prežitky k poznaniu nestačia: dokonca aj zmyslový vnem je možný len niekde a niekedy atak už predpokladá kategóriu priestoru a času. Až zapamätaný, kriticky spracovaný vnem tvorí skúsenosť a tak aj nutný predpoklad aposteriórneho poznania.

Na druhej strane je rozumové apriórne poznanie vždy tautologické, takže iba skúsenostne poznanie prináša niečo nového. V modernej epistemológii sa obidve stránky poznania kombinujú: každé poznanie už predpokladá nejaké vedomosti, na ktorom základe si človek kladie otázky, prípadne tvorí hypotézu a navrhuje experimenty. Tie sa však potom musia podrobiť skúsenosti v presnom pozorovaní alebo experimente.

Literatúra
  • G. Bataille, Vnitřní zkušenost; Metoda meditace. Praha-Podlesí: Dauphin 2003 - 267 s. ISBN 80-7272-060-0
  • J. Karásek, Kantova analogie estetické zkušenosti: systematická a argumentačně analytická studie ke Kantově estetice. Praha: Filosofia, 2004 - 89 s. ISBN 80-7007-205-9
  • A. Mokrejš, Hermeneutické pojetí zkušenosti. Praha: Filosofia, 1998 - 53 s. ; 19 cm ISBN 80-7007-107-9
  • J. Sudbrack, Mystika: Zkušenost mne samého. Kosmická zkušenost. Zkušenost Boha. Křesťanská orientace v náboženském pluralismu. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství, 1994 - 150 s. ISBN 80-85527-63-4

Referencie
  1. Tomáš Akvinský, Summa contra gent. III,26

Pozri aj

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zkušenost na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.