Blitzkrieg

Blitzkrieg (z nemeckého blitz – blesk a krieg – vojna) alebo blesková vojna je vojenská teória založená na rýchlom prieniku motorizovaných, mechanizovaných v súčasnosti aj aeromobilných jednotiek do hĺbky obrany nepriateľa. Podstatnou myšlienkou tohto postupu je rýchle obsadenie veliteľských a zásobovacích uzlov nepriateľa, prerušenie jeho dôležitých komunikácií a narušenie komunikácie a zmysluplného usporiadania jeho bojových formácií. Hlavnú úlohu pri pri uskutočňovaní Blitzkriegu v minulosti zohrali vysoko mobilné tankové sily, ale aby boli skutočne účinné, vyžadovali si tanky podporu a zahrňujúcu spoluprácu s plne mechanizovanými jednotkami pechoty, motorizovaného delostrelectva a letectva.

Jeden z najznámejších príkladov bleskovej vojny – nemecká 7. tanková divízia pod vedením E. Rommela, ktorá sa pri svojom rýchlom postupe Francúzskom, dostala mimo dosahu vysielačiek, pre čo bola prezývaná „divízia duchov“. Na fotke obrnené vozidlo SdKfz. 251 s ťažkými mínometmi, južné Francúzsko rok 1942.

Tento vojenský termín prvýkrát použilo nemecké hlavné velenie pri plánovaní útoku na Francúzsko počas prvej svetovej vojny. Z vojenského hľadiska, však útok v konečnom dôsledku nespĺňal podstatu bleskového útoku a bol čoskoro zastavený. Doktrína nasadenia tankových a mechanizovaných vojsk bola prvýkrát podrobnejšie rozpracovaná britskými ozbrojenými silami (veľký vplyv mal najmä John F.C. Fuller a podľa niektorých názorov aj Basil Liddell Hart). Britské vojská na ňu ale nekládli zvláštny dôraz a v rámci malej pozemnej armády Veľkej Británie, ktorá neviedla vojny, v ktorých by mohla túto teóriu odskúšať v praxi, ju nebolo možné ani dôkladne rozpracovať. Británia viac uprednostňovala výstavbu leteckých a námorných síl. Okrem Britov sa touto teóriou zaoberali vo veľmi obmedzenej miere aj Francúzi, spomedzi nich najmä mladší dôstojníci, ako bol Charles de Gaulle (pozri jeho teoretický spis Vers l'armée de Métier), ich teórie sa však nepresadili prakticky vôbec.

V Nemecku sa tejto doktríny chopil budovateľ nemeckých tankových vojsk Heinz Guderian, ktorý ju rozvinul do použiteľnej podoby a presadil ako jednu z hlavných doktrín v nemeckých ozbrojených silách. Hrala primárnu úlohu v priebehu nemeckej invázie do Poľska a do Francúzska v rokoch 1939 až 1940, kedy sa nepripravení protivníci s touto taktikou nedokázali vyrovnať a boli porazení. Časom sa však protivníci Nemecka dokázali prispôsobiť, prijali túto koncepciu medzi svoje vlastné metódy a vyvinuli účinné spôsoby, ako sa jej brániť. Teória blitzkriegu je do dnešných dní dôležitou súčasťou bojových doktrín moderných armád (pozri asymetrická taktika). Za dokonale prevedenú operáciu podľa intencií bleskovej vojny je možné považovať napríklad šesťdňovú vojnu (v roku 1967) alebo operáciu iracká sloboda (2003).

Možnosť viesť bleskovú vojnu účinným spôsobom sa výrazne znižuje ak má protivník kvalitne vybudovanú hlbokú obranu a disponuje dostatočne silnými a mobilnými jednotkami a infraštruktúrou (spojenie, zásobovanie), ktoré mu umožňujú viesť efektívne protiútoky a alebo taktický ústup. V prípade, že dôjde k stretu dvoch porovnateľne silných mobilných armád v teréne umožňujúcom dobré manévrovanie akým je napr. púšť alebo step, sú pri správne uskutočnených akciách ciele bleskovej vojny nerealizovateľné, pretože sa len ťažko podarí vytvoriť dostatočne pevné obkľúčenie, okolo brániacich sa vojsk. Vedenie bleskovej vojny tiež sťažuje nepriechodný terén, napr. hory, husté lesy alebo rozsiahle zastavané oblasti a väčšie mestá.