Shuvuuia
Shuvuuia bol 60 cm. dlhý vtákovitý dinosaurus. Žil pred 90 až 75 miliónmi rokov na území dnešného Mongolska. Je známy zo skamenelín zahŕňajúcich pozostatky lebky. Jediný druh je Shuvuuia deserti.[1]
Shuvuuia | |||
| |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
Shuvuuia deserti Chiappe, Norell a Clark, 1998 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Opis
Rod Shuvuuia sa vyznačoval pretiahnutou nízkou lebkou s množstvom malých zubov, štíhlou stavbou tela a dlhými zadnými končatinami, ktoré z neho robili výborného bežca. Podobne ako ďalšie rody z čeľade Alvarezsauridae, disponoval mimoriadne skrátenými prednými končatinami, ktoré vďaka silne vyvinutému palcu pripomínali krátke kopije. Ich účel nie je známy, keďže ich pohyblivosť bola zrejme obmedzená. Ak je správny názor, že rod Shuvuuia požieral termity, je možné, že pomáhali pri narušovaní termitísk. Nedá sa vylúčiť ani použitie predných končatín pri vzájomných súbojoch. Na rozdiel od niektorých ďalších alvarezsauridov mal pomerne dlhý chvost, kým na predných končatinách sa okrem dominantného prvého prsta (palca) zachovali aj drobné pozostatky druhého a tretieho prsta. Žil na rovnakej lokalite, ako niektoré známejšie dinosaury, napríklad rod Velociraptor alebo Protoceratops.
V kultúre
Shuvuuia sa objavuje v prvej epizóde amerického televízneho dokumentu Dinosaur Planet z roku 2003.
Referencie
- CHIAPPE, L. M.; NORELL, M. A.; CLARK, J. M.. The skull of a relative of the stem-group bird Mononykus. Nature, 1998, roč. 392, čís. 6673, s. 275 – 278.
- SCHWEITZER, M. H.; WATT, J. A.; AVCI, R.; KNAPP, L.; CHIAPPE, L.; NORELL, M.; MARSHALL, M.. Beta-keratin specific immunological reactivity in feather-like structures of the Cretaceous alvarezsaurid, Shuvuuia deserti. Journal of Experimental Zoology, 1999, roč. 285, s. 146 – 157.