Valhalla (sieň)

Valhalla je v staronordickej mytológii miesto, kam prichádzajú po smrti padlí hrdinovia.

V živote starých Germánov mala vojna významné miesto. Svedčí o tom aj miesto ich posledného odpočinku - Valhalla (Valhôll), sieň slávy, sieň zabitých. Do Valhally sa dostali iba hrdinovia usmrtení v boji. Mýtická Valhalla bola obrovská vysoká sieň, mala nádvorie, 540 dverí, pričom z každých pri poslednom boji v Ragnaröku, naraz vyrazí 800 einherjov - mŕtvych bojovníkov. Einherjovia žili vo Valhalle spolu s Odinom (hlavný boh nórskej mytológie) a Valkýrami - Odinove bojovníčky a služobnice. Do Valhally sa však dostala len polovica mŕtvych bojovníkov. Medzi Odinom a bohyňou Freyou,jeho manželkou, bola tajná dohoda, podľa ktorej tá druhá polovica mŕtvych hrdinov putovala do jej sály vo Folkvangu. Mytológia opisuje život einherjov vo Valhalle celkom detailne, napr. ich jedálny lístok sa skladal z mäsa a slaniny z večne ožívajúceho kanca Saehrimniho a medoviny od kozy Heidrún, ktorá stojí na najvyššom mieste Valhally - na jej streche, odkiaľ sa kŕmi listami stromu laeradu. A krásne Valkýry mŕtvym bojovníkom nalievajú medovinu do pitných rohov. Za stolom spolu s nimi sedí aj sám boh Odin, ktorý kŕmi mäsom zo stola svojich dvoch vlkov - Geriho a Frekiho.