Serge a Beate Klarsfeldovci
Serge Klarsfeld (* 17. september 1935, Bukurešť, Rumunsko) a Beate Klarsfeldová (* 13. február 1939, Berlín, Nemecko) je manželský pár, ktorý prežil nacistický holokaust 2. svetovej vojny a po vojne pôsobili ako medzinárodní anti-nacistickí aktivisti a taktiež sa podieľali na dolapení mnohých významných nacistických vojnových zločincov z 2. svetovej vojny, ktorých neskôr predviedli pred súd.
| Serge a Beate Klarsfeldovci | |||
 Lovci nacistických vojnových zločincov z 2. svetovej vojny | |||
| Narodenie | Serge - 17. september 1935 (85 rokov) Beáta - 13. február 1939 (81 rokov) | ||
|---|---|---|---|
| Známy vďaka | Medzinárodní anti-nacistický aktivisti | ||
| |||
Tento manželský pár významne napomohol v chytení a potrestaní nacistických vojnových zločincov ako napr. Klaus Barbie, René Bousquet, Jean Leguay, Maurice Papon, Kurt Lischka a Paul Touvier a mnohých ďalších.
Za ich vytrvalú činnosť im bol v roku 1984 udelený francúzskym prezidentom Françoisom Mitterrandom Rad čestnej légie, najvyššie francúzske vyznamenanie za vojenskú a civilnú službu pre vlasť.
Roky počas vojny a stretnutie
Serge Klarsfled sa narodil v Bukurešti v roku 1935 ako rumunský žid. Počas vojny sa dostal aj s rodinou do Francúzska. V roku 1943 bol jeho otec odvlečený do koncentračného tábora Auschwitz, kde neskôr zomrel v plynovej komore. Malý Serge sa skryl v malej miestnosti za komorou spolu s 2 ďalšími židovskými deťmi, keď do ich domu vpadli nacisti. Jeho mama a sestra prežili vojnu vo Vichy, v časti Francúzska, ktorá kolaborovala, čiže spolupracovala s Nemcami.
Beate Klarsfeldová (rod. Künzelová) sa narodila v Berlíne v roku 1939 ako dcéra nemeckého vojaka Wehrmachtu. Roku 1960 prišla do Francúzska, kde čelila následkom holokaustu, ktorý rozpútala jej domovská krajina.
Roku 1963 Klarsfeldovci uzavreli manželstvo a ich domovom sa stal Paríž, kde sa im roku 1965 narodil syn Arno Klarsfeld.
Lov na nacistov
Lov na Kurta Lischku
Kurt Lischka bol príslušník nemeckej Waffen-SS a Gestapa, ktorý počas vojny pôsobil v Paríži ako šéf Gestapa a zorganizoval transporty viac ako 73 000 francúzskych židov do plynových komôr. Po vojne sa vrátil do Nemecka, kde pôsobil ako obchodník, ktorému sa pomerne dobre darilo. Roku 1971 ale Klarsfeldovci začali sledovať dom a denné návyky tohto nacistu. Dokonca si prizvali aj kameramana, ktorý sa pokúsil nacistu nakrútiť. Táto nahrávka sa dostala aj do televízií, avšak neprišla žiadna odozva. Klarsfeldovci neustále tlačili na nemeckú prokuratúru, aby nejako zasahovala proti takýmto ľuďom. Nič sa však neudialo. Klarsfeldovci dokonca plánovali Lischku uniesť do Francúzska, kde by bol súdený, avšak únos sa nepodaril a došlo len k fyzickej potýčke. Klarsfeldovci neustále zverejňovali prostredníctvom médií informácie o Lischkových ohavných zločinoch a tým na seba pútali pozornosť, čo aj mali v pláne, pretože si začali získavať podporu verejnej mienky. Avšak ODESSA, čo je vlastne tajný spolok nacistov, neonacistov a ľudí, ktorí sympatizujú s týmto režimom aj po 2. svetovej vojne, poslal do domu Klarsfeldovcov bombu, či dokonca im vyhodili do povetria auto ako symbol odplaty. To však Klarsdeldových neodradilo od toho, aby dotiahli do konca to, čo začali. Neskôr Beáta spolu s obeťami, ktoré holokaust prežili vrazila do Lischkovej kancelárie, či Serge namieril pištoľ priamo Lischkovi do tváre, ale nezastrelil ho. Nemecká prokuratúra už nemohla zostať nečinná a preto roku 1979 bol Kurt Lischka zatknutý a postavený pred súd, kde mu bol vymeraný trest 10 rokov. Odpykal si však len polovicu trestu, pretože v zlom zdravotnom stave bol prevezený do sanatória, kde aj neskôr umrel.
Lov na Klausa Barbieho
Klaus Barbie, ktorý bol ďalším na listine hľadaných vojnových zločincov, bol nemecký nacista, príslušník Waffen-SS a hlavný veliteľ Gestapa v Lyone, známy svojou brutalitou, vďaka ktorej aj získal prezývku Mäsiar z Lyonu. Barbie po vojne ušiel aj s rodinou do Argentíny, neskôr do Bolívie, kde sa usadil a pôsobil ako bohatý obchodník s drogami pod menom Klaus Altmann. Klaus Altmann bol v Bolívii, kde bol diktátorský režim sympatizujúci s prichádzajúcimi nacistickými zločincami z Európy, prakticky nedotknuteľný. Aj napriek tomu však roku 1971 Beáta Klarsfeldová priletela do Bolívie, kde začala s verejnými protestami a nátlakmi na vládu Bolívie, aby Klausa Barbieho vydali do Francúzska. Neraz sa aj pripútala reťazami na lavičku pred úrad vlády Bolívie a prostredníctvom transparentov upozorňovala ľudí na zločiny, ktoré Barbie spáchal počas 2. svetovej vojny. Verejná mienka začala byť postupne Beáte naklonená, avšak vláda Bolívie nič nepodnikla a dokonca bola Beáta uväznené a pokúšali sa ju aj zabiť Barbieho prívrženci. Roku 1983 však v Bolívii padol diktátorský režim, ktorý poskytoval nacistickým zločincom vynikajúce útočisko a k moci sa dostala demokratická vláda. Tá roku 1983 vydala Barbieho do Francúzska, kde bol postavený pred súd roku 1987 a musel sa zodpovedať sa zo svojich zločinov. Bol odsúdený na doživotie a po 4 rokoch väzenia umrel na leukémiu v Lyonskej väznici.