Národný park Serengeti

Na tomto území žili pôvodní obyvatelia Masajovia už viac ako 200 rokov a živili sa chovom dobytka. Názov parku je odvodený od pôvodného názvu domorodcov Siringitu - „miesto, kde sa krajina pohybuje do nekonečna“.[1] Prvý Európan vstúpil na toto územie v roku 1892 a bol to nemecký geograf Dr. Oscar Baumann. V roku 1913 Serengeti navštívil prvý Brit Stewart Edward White. Rozšíril sa lov miestnej zveri najmä levov. Preto bola v roku 1921 zriadená čiastočná rezervácia s rozlohou 3,2 km². V roku 1929 sa stala plnohodnotnou rezerváciou a položila základy pre vznik národného parku v roku 1951.[2] Masajovia žili na území parku až do roku 1959, keď ich pre konflikt s autoritami NP museli vysťahovať do oblasti Ngorongoro.

Do povedomia sa NP Serengeti dostal dielom Bernharda Grzimeka a jeho syna Michaela. Publikovali knihu a film Serengeti darf nicht sterben, ktorý v roku 1959 získal Academy Award za najlepší dokumentárny film.

Serengeti je najstarší národný park v krajine a je hlavným cieľom turistov v oblasti s názvom Northern Safari Circuit do ktorej spadajú národné parky Lake Manyara, Tarangire, Arusha a oblasť Ngorongoro.

Od roku 1981 je NP súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Ročne park navštívi približne 90 000 turistov.[1]

Park sa rozkladá na celkovej rozlohe 14 763 km² a obsahuje najmä trávnaté planiny, savany s riedkym porastom stromov ako aj lužné lesy kopírujúce tok riek. Park sa nachádza na severe Tanzánie a tvorí spoločnú hranicu s Keňou. Na východe sa nachádza Viktóriino jazero a na západe oblasť Ngorongoro. Obývanie tohto chráneného územia je zakázané, preto boli vysťahovaní aj pôvodní obyvatelia. Výnimkou je malá osada Seronera, kde sídli správa parku a nachádza sa tu malé letisko.

Ekosystém Serengeti zahŕňa aj priľahlú chránenú oblasť Ngorongoro a rezervácie Maswa a Maasai Mara. Spolu pokrývajú takmer 30 000 km². Ekosystém Serengeti je jeden z najkomplexnejších a najmenej narušených ekosystémov na svete.[3]

Park sa obyčajne rozdeľuje do troch oblastí:

1. Pláne Serengeti: sú rozsiahle trávnaté porasty skoro bez stromov. Sú symbolom celej oblasti. Tu sa množia pakone a ostávajú tu v období od decembra do mája. Počas obdobia dažďov sa tu zdržujú aj veľké množstvá ostatných kopytníkov ako zebry, gazely, impaly, byvolce, byvoly a vodárky. Časté sú aj skalnaté granitové útvary tzv. kopjes, ktoré sú vyhliadkovým bodom predátorov a útočiskom hmyzu, hlodavcov a plazov ako damany a pytóny.
2. Západný koridor: toto územie pokrýva černozem močaristej savany. V rieke Grumeti žijú veľké exempláre krokodílov, opice a orol dravý. Zvieratá migrujú cez túto oblasť v období od mája do júla. Rieku lemujú lužné lesy.
3. Severná časť Serengeti: oblasti dominujú otvorené lesy (s dominanciou myrhovníkov) a kopce smerom od osady Seronera na juhu až k rieke Mara pri Keni. V oblasti žijú slon africkýwslony, žirafy a dikdiky.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný park Serengeti

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Serengeti National Park na anglickej Wikipédii.