Sekularizácia školstva

Náboženstvo malo v histórii Európy obrovský vplyv a významné slovo aj v oblasti vzdelávania. Práve cirkev vynaložila nemalé finančné prostriedky na vybudovanie a zveľaďovanie (najmä) vysokých škôl a univerzít. Na druhej strane kvalita, rozsah a hlavne obsah výučby bol v rukách monopolu – cirkvi. Potreba zmeny, a hájenie práv ateistov a zvyšnej nekresťanskej spoločnosti na seba nechala pár storočí čakať, a prichádza spolu s nástupom osvietenstva – návratu k "rozumu" a odpútavaniu sa od nadpozemských vecí, demokratizácie spoločnosti a zrodu sekulárneho humanizmu (pričom slovník cudzích slov definuje pojem sekulárny ako: neveriaci, nevyznávajúci náboženstvo, ateistický, nenáboženský, svätský.)

Vplyv náboženstva na vzdelávanie v Európe

V Európe sa kresťanstvo rodí do sveta helenizmu (4. storočie pred Kr. – 4. storočie), práve v tomto období sa starý kontinent zmieta v svetonázorových a náboženských protirečeniach, chudobe. Kresťanstvo prinieslo do grécko-rímskeho sveta nie len nové náboženstvo, ale vystupuje aj ako nový myšlienkový a duchovný prúd. Prvé kresťanské školy boli katechumenické a katechetické. Milánskym ediktom r. 313 sa kresťanstvo v Rímskej ríši stalo štátnym náboženstvom. Vznikajú kláštorné a katedrálne školy, po jej úpadku sa stalili centrálnymi bodmi kresťanstva a kultúry v Západnej Európe.

Scholastika poznačila ducha stredovekých škôl od 9. stor.do 16. stor. Hlavný predstaviteľ tohto smeru bol sv. Tomáš Akvinský

13. storočie prinieslo rozvoj škôl vyššieho stupňa, ktorými boli vysoké školy a univerzity (napr. v Bologni, Oxforde, Cambridge). V týchto školách sa prednášali rôzne vedecké disciplíny: teológia, právo, medicína a takzvané artes liberales. Práve univerzity, ktoré vyrástli na základe kresťanského svetonázoru, predstavujú vrchol kresťanskej kultúry a sú tiež vyjadrením veľkého vkladu cirkvi do rozvoja všeobecnej ľudskej kultúry.

Osvietenstvo – začiatok zmien vo vzdelávaní

Obdobie osvietenstva a humanizmu zasahuje aj do oblasti pedagogiky a vzdelávania a prinieslo prvé náznaky nespokojnosti s vplyvom náboženstva na vzdelanie návrat a vyzdvihnutie dôležitosti rozumu. Hlavnými prestaviteľmi týchto smerov boli: John Locke (1632 – 1704),Jean Jacques Rousseau (1712 – 1778)- bojoval proti feudálnemu spôsobu spoločenskej praxe, proti katolíckej cirkvi, proti scholastickej škole a dogmatizmu, Johann Henrich Pestalozzi, Johan Friedrich Herbart.

Sekulárny humanizmus

Práve z myšlienok osvietenecva čerpá sekulárny humanizmus, ktorý volá po ochrane práv a záujmov všetkých občanov, ktorý sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu. Po potrebe vytvoriť netistické náboženstvo, alternatívu k panujúcim náboženstvám. Humanizmus môžeme chápať ako životnú filozofiu zakladajúcu sa na záujme o ľudstvo – o to menej na viere v boha. Zameranie na pozemský život možno odvodiť už od filozofov staroveku ako Plato, Demokritus, Epikuros, Lukrécius.

Dvadsiate storočie so sebou prináša štyri dôležité humanistické manifesty a deklarácie: Humanistický manifest I, Humanistický manifest II, Deklarácia sekulárnych humanistov a Deklarácia vzájomnej závislosti. Tieto manifesty podporili významné osobnosti: Andrej Sacharov, Betty Friedanová; Gunnar Myrdal; Jacques Monod; Francis Crick; Margaret Knightová; Allan Guttmacher; Ritchie Calder; A.P. Randolph. Oproti náboženským organizáciám s hlbokou tradíciou a históriou stoja mladé organizácie humanistov. V roku 1952 vzniká ako reakcia na hrôzy druhej svetovej vojny organizácia IHEU (Medzinárodná humanistická a etická únia) na čele s Julian Huxley – prvý generálny riaditeľ UNESCA.

Sekulárne vzdelávanie

V druhom článku Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa píše: " Každý je oprávnený na všetky slobody a práva, ktoré ustanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické a iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie."

Náboženstvo má byť podľa humanistov, čisto súkromnou a dobrovoľnou záležitosťou. Vplyv akéhokoľvek náboženstva vo vzdelávacom procese na verejných školách v demokratickej spoločnosti by nemal mať podľa nich miesto. Humanisti majú za cieľ naučiť deti ako myslieť kriticky, ako rozvíjať humanistické mravné morálne hodnoty, ako posudzovať estetické stránky života, ako sa pripravovať na život plný výziev a zážitkov, bez skrytých náboženských ideí. Medzi hodnotami, ktoré si majú v školách osvojiť sú sú počestnosť, odvaha, miernosť, sebavedomie, disciplinovanosť, umiernenosť, vernosť, lojálnosť, spoľahlivosť, rešpekt, láska, nezištnosť, citlivosť, láskavosť, priateľskosť, spravodlivosť, rovnosť, súcitnosť, a odpúšťanie. Vzhľadom na tradície a folklór kresťanstva a náboženstva ako takého v celej Európe sa zmeny dejú pomaly.

V porovnaní s USA sa v Európe neuvažuje na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva o politických a právnych zmenách a postojoch voči cirkvi, neuvažuje sa o odlúčení cirkvi od štátu. Táto otázka teda ostáva záležitosťou danej krajiny. Krajiny v ktorých financuje cirkev štát: Belgicko, Luxembursko, Slovensko. Krajiny v ktorých sa vyberajú rôzne formy cirkevných daní: Nemecko, Rakúsko. Francúzsko je jedna z európskych krajín kde je legislatívne zakotvená úplná odluka od cirkvi.

Externé odkazy

KOMÁRKOVÁ.1981.Sekularizovaný svět a evangelium. 2.vydanie Konfrontation AG/SA

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.