Diskriminácia (znevýhodňovanie)

Pôvodným významom latinského slova „discriminare“ je „rozlišovať“.

"Rozlišovanie" je pojem, ktorý sám osebe nemá negatívny, ale ani pozitívny význam, získava ho až v spätosti s konkrétnou situáciou, v ktorej sa rozlišovanie uplatňuje. Príkladom je rozlišovanie mužov a žien. Ak sa toto rozlišovanie spája s rozdielnym odmeňovaním za rovnakú prácu, hovoríme o diskriminácii, ak rozlišujeme ľudí na mužov a ženy napr. pri hodnotení ich návštevnosti gynekologických ambulancií, zohľadňujeme určité relevantné danosti.

Diskriminácia je také nepodstatné rozlišovanie, ktoré vychádza z predsudkov či iných negatívnych postojov a tým obmedzuje práva iných.

Diskriminácia predstavuje nerovnaké zaobchádzanie podkopávajúce a spochybňujúce dôstojnosť človeka. Zákaz diskriminácie teda automaticky neznamená rovnaké zaobchádzanie. V istých prípadoch práve formálne rovnaké zaobchádzanie sa môže stať ponižujúcim a teda diskriminujúcim (v tomto poňatí slovo "diskriminácia" nadobúda oproti zúženému chápaniu slova v zmysle „rozlišovanie“ nový význam: „znevýhodňovanie“).

Keďže pri vstupe do Európskej únie Slovensko prijalo záväzok rešpektovať právny poriadok Európskej únie a konať v súlade s ním, na Slovensku diskrimináciu zakazuje okrem Listiny základných práv a slobôd aj množstvo ďalších legislatívnych predpisov.

V roku 2004 prijalo Slovensko tzv. antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z.z., ktorý vychádza z antidiskriminačných smerníc Európskej únie (smernica Rady Európy 2000/43/ES, smernica Rady Európy č.2000/78/ES). Tento zákon rieši problematiku diskriminácie predovšetkým v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, pracovnoprávnych vzťahov a poskytovania tovarov a služieb a ukladá povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Okrem neho sa diskrimináciou zaoberá viacero odvetvových zákonov a aj zákonník práce.

Diskriminačné dôvody vychádzajú z negatívnych vlastností diskriminovaných osôb iba vo výnimočných prípadoch.

Príčinami najčastejšie bývajú:

• osobnostné problémy diskriminujúcich (komplexy menejcennosti, podceňovanie iných pre zvyšovanie vlastného sebavedomia, znižovanie agresivity po duševných traumách týmto spôsobom, autoritatívnosť…)
• socializácia diskriminujúcich ľudí (prevládajúci názor na vlastnú subkultúru, kultúrna identita, spoločenské postavenie…)
• stereotypy (zúžené predstavy o iných)
• predsudky (ideológiou vštepené, negatívne hodnotenia s emocionálnou zložkou)
• právny rámec, ktorý diskrimináciu umožňuje.

Aj nevedomosť a nepozornosť voči iným sa môžu stať príčinou – neúmyselnej diskriminácie.

Diskriminácia ľudí môže mať množstvo najrozmanitejších dôvodov, ako napr.:

• rasový alebo etnický pôvod, národnosť, štátne občianstvo
• jazyk
• rodinný stav, povinnosť k rodine
• vierovyznanie
• sociálny pôvod, majetok
• vek – väčšinou sa vyskytuje v pracovnoprávnych vzťahoch
• rod / pohlavie, tzv. rodová diskriminácia, napr. nižšie platy mužov/žien na tých istých pracovných pozíciách ako ženy/muži
• sexuálna orientácia
• politická príslušnosť, členstvo v politických či odborových organizáciách
• zdravotné postihnutie
• ďalšie dôvody, môžu vyplývať z akéhokoľvek predsudku (napr. výška v cm, krása, sexuálna príťažlivosť, temperament, zajakavosť, výslovnosť…)

Antidiskriminačné právo EU (napr. Európska antidiskriminačná smernica 2000/78/ES, ktorou sa stanovuje všeobecný rámec pre rovné zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní) rozlišuje:

• priamu diskrimináciu: Správanie, pri ktorom sa s určitou osobou na základe určitého diskriminačného dôvodu zachádza menej priaznivo ako sa zachádza s inou osobou v porovnateľnej situácii,
• nepriamu (skrytú) diskrimináciu: Správanie, keď zdanlivo neutrálne rozhodnutie, rozlišovanie alebo postup znevýhodňuje či zvýhodňuje fyzickú osobu voči inej na základe rozlišovania podľa vymedzených diskriminačných dôvodov. Napr. v prípade zdravotnej diskriminácie sem patrí neprijatie nevyhnutných opatrení, aby zdravotne postihnutá osoba mala rovnaké šance ako nediskriminovaná osoba,
• obťažovanie: správanie, keď dochádza k nežiaducemu správaniu s cieľom alebo s následkom porušeniť dôstojnosť osoby a vytvoriť zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, pokorujúce alebo urážlivé prostredie a v rámci toho aj sexuálne obťažovanie
• pokyn na diskrimináciu je spojený so zneužitím podriadeného postavenia druhej osoby na diskrimináciu inej osoby (príkladom je príkaz zamestnancovi na diskriminačné správanie). Páchateľom diskriminácie je ten, kto vydal príkaz, dokonca i v prípade, že ku diskriminačnému správaniu zo strany podriadenej osoby nedošlo.
• navádzanie k diskriminácii presvedčovanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie druhej osoby, aby diskriminovala tretiu osobu. V tomto prípade osoba, ktorá navádza a tá, ktorú navádza na diskriminačné správanie sa, nie sú v podriadenom postavení.
• prenasledovanie (neoprávnený postih) je nepriaznivé zaobchádzanie ako odveta za to, že obeť si uplatnila práva na ochranu pred diskrimináciou. Prenasledovanie môže pochádzať od osoby, voči ktorej diskriminácii sa obeť bránila, ale i od jej "spojencov".

Právo Európskej únie vymedzuje týchto šesť hlavných diskriminačných dôvodov, pri ktorých je zabezpečená prísnejšia právna ochrana ako pri ostatných diskriminačných dôvodoch:

1. rod/pohlavie,
2. rasa a etnický pôvod,
3. vek,
4. zdravotné postihnutie či nepriaznivý zdravotný stav,
5. sexuálna orientácia
6. náboženstvo, viera alebo skutočnosť, že osoba je bez vyznania.

Jednotlivé diskriminačné dôvody sa často prekrývajú a pôsobia naraz i spoločne viaceré, keďže antipatia vyvolaná prítomnosťou jedného diskriminačného dôvodu môže viesť k prísnejšiemu posudzovaniu ostatných ľudských charakteristík.

Často sa vyskytuje i pojem pozitívna diskriminácia alebo tiež afirmatívna akcia resp. vyrovnávacie opatrenie. Pojem by sa dal opísať ako zvýhodňovanie diskriminovaných alebo zvýhodňovanie znevýhodnených. Príkladom by mohol byť predpis o určitých výhodách garantovaných invalidom pri hľadaní si práce.

Pozitívna diskriminácia býva vnímaná kontroverzne, podľa niektorých názorov prináša viac škody než úžitku. Jej kritici tvrdia, že afirmatívna akcia v skutočnosti:

oslabuje vôľu menšín ku skutočnej zmene svojho postavenia,

vychováva novú generáciu v presvedčení, že dostane všetko bez práce,

naznačuje, že príslušníci menšín sú menejcenní, lebo nie sú schopní vyhovieť bežným požiadavkám spoločnosti.

Na druhej strane, podľa tvrdenia zástancov pozitívnej diskriminácie afirmatívne akcie majú iba zaistiť diskriminovaným príslušníkom menšín rovnakú príležitosť k uplatneniu, akú majú príslušníci väčšinovej populácie. Znamená to vyrovnanie počiatočných znevýhodnení, za ktoré si daná osoba nemôže sama, teda vyrovnanie "štartovných pozícií".

Dočasné vyrovnávacie opatrenia sú na Slovensku za istých podmienok umožnené Antidiskriminačným zákonom 365/2004 Z.z. § 8a.[1]

Každý jeden človek je priraďovaný na základe určitých kritérií i k menšine a tým sa dostáva voči väčšine do nevýhodného postavenia. Na základe iných kritérií môže však byť vnímaný ako príslušník spoločenskej väčšiny a v tomto postavení má vedomú či podvedomú snahu brániť svoje výhody na úkor menšiny a jej snahy o rovnaké zaobchádzanie vníma ako ohrozenie svojho postavenia. Diskriminačné správanie býva najčastejšie spojené s diskrimináciou menšín alebo s diskrimináciou slabších bez dostatočnej spoločenskej podpory.

Absencia kritiky či pomenovania diskriminačného správania je podmienkou jeho pretrvávania či stupňovania diskriminácie. V tejto súvislosti je zaujímavá súvislosť s pripravenosťou ľudí podriaďovať sa tlaku skupiny a autority (konformita) a súvislosť s Ashovým a Milgramovým experimentom.

• Milgram napísal v článku „The Perils of Obedience“ (Nebezpečenstvo poslušnosti), Milgram 1974:

„Zákonné a filozofické aspekty poslušnosti sú nesmierne dôležité, ale hovoria veľmi málo o tom, ako sa väčšina ľudí správa v konkrétnych situáciách. Vytvoril som jednoduchý pokus na Yalskej univerzite na zistenie, akú veľkú bolesť môže bežný občan spôsobiť inej osobe jednoducho preto, že mu to prikázal experimentujúci vedec. Prísna autorita bola postavená proti najsilnejšej morálnej povinosti subjektu (účastníka), proti utrpeniu iných; aj pri v ušiach subjektu znejúcom kriku obete autorita častejšie vyhrávala ako prehrávala. Extrémna ochota dospelých ísť takmer do krajností na príkaz autority predstavuje hlavný výsledok štúdie a skutočnosť s najnaliehavejšou potrebou vysvetlenia.“

• Ashov experiment sa označuje za test konformity a v súvislosti s diskrimináciou poukazuje na to, že už aj jediný kritický hlas zvyšuje percento nekonformných odpovedí na obranu diskriminovaných jedincov.

Ku konkrétnemu riešeniu diskriminácie možno použiť nasledujúce prostriedky:

• zmierne riešenie sporu (mimosúdne vyjednávanie, mediácia)
• podnety kontrolným orgánom
• medializácia
• súdna ochrana

1. S-EPI. 365/2004 Z. z. Antidiskriminačný zákon | Aktuálne znenie [online]. Zákony pre ľudí, [cit. 2021-01-06]. Dostupné online.

• Diskriminace - manuál pro pracovníky institucí
• Tréningový manuál k antidiskriminácii pre súdnictvo
• Antidiskriminačný zákon SR
• Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
• European Training and Research Centre