Schaubmarov mlyn

Schaubmarov mlyn je historická vidiecka usadlosť v Pezinku s barokovým vodným mlynom, ktorý bol poháňaný vodou z potoka Cajloch (Saulak). Rozprestiera sa na niekdajšom mlynskom ostrove v historickej mestskej časti Cajla, kde v 60. rokoch 19. storočia mlelo až 7 mlynov. Dnes tu voda netečie, odkazom na ňu je suché koryto, ktoré sa zachovalo iba v areáli sadu. V súčasnosti slúži ako galéria súčasného umenia Slovenskej národnej galérie.

Schaubmarov mlyn
usadlosť s vodným mlynom / galéria súčasného umenia
Štát Slovensko
Región Bratislavský
Okres Pezinok
Mesto Pezinok
Mestská časť Cajla
Súradnice 48°18′40″S 17°15′51″V
Štýl barok
Materiál tehla, kameň
Vznik 1767
Vlastník Slovenská národná galéria
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 2139/1
 - dátum zápisu 23. 3. 1971
Poloha Schaubmarovho mlyna na Slovensku
Poloha Schaubmarovho mlyna na Slovensku
Poloha Schaubmarovho mlyna na Slovensku
Poloha Schaubmarovho mlyna v Bratislavskom kraji
Poloha Schaubmarovho mlyna v Bratislavskom kraji
Poloha Schaubmarovho mlyna v Bratislavskom kraji
Webová stránka: sng.sk/pezinok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

História objektu

Schaubmarov mlyn je najväčší potočný mlyn v Európe. Dodnes je funkčný, s vysokým stupňom zachovania architektonických a technických častí a pamiatkovo chránený. Okrem neskorobarokovej budovy bývalého panského mlyna tvorili usadlosť tradičné hospodárske stavby (voziarne, maštale, sečkáreň, stodola, dreváreň a včelín) a ovocný sad. Niektoré z týchto budov stále stoja, ale slúžia novému účelu.

Mlyn dali na Cajlanskom potoku postaviť Pálffyovci z Pezinského zámku ako najväčší z 15 mlynov v rozľahlom pezinskom chotári. Na južnom štíte mlynskej budovy je v omietke vyrytý rám s nápisom: IN ANNO DOMINI 17 67 AEDIFICATUM (postavené v roku Pána 1767). Mlyn mal viacero správcov, až kým ho v roku 1857 kúpila rodina Schaubmarovcov.

Rodina Schaubmarovcov prišla na Cajlu z Bavorska. Ústna rodinná tradícia, ktorú zaznamenal historik Hanušin v roku 1985, uvádza, že kedysi panský mlyn kúpil v roku 1857 Wilhelm Schaubmar od vdovy Reichardovej. Prvým majiteľom bol Wilhelm Schaubmar (1829–1898), jeho starší syn Viliam predčasne zomrel a tak zdedil mlyn jeho mladší syn Gustáv (1867 –1942), ktorý sa vyučil za zámočníka vo Viedni okolo roku 1880. Zámočník Gustáv mal dve dcéry a troch synov, najstarší syn Gustáv zdedil okrem mlyna a dielní aj remeselné zručnosti po svojom otcovi. Druhý syn v poradí Ľudovít sa venoval poľnohospodárstvu patriacemu k mlynu. Najmladší Karol sa rozhodol v napätých časoch po 2. svetovej vojne, zo strachu z násilného vysťahovalectva nemeckých občanov, utiecť do Nemecka aj napriek tomu, že mal slovenské občianstvo. V Schaubmarovom mlyne sa mlela múka do druhej svetovej vojny, po vojne sa tu už iba šrotovali kŕmne zmesi pre zvieratá. Schaubmarovci na Cajle vychovali tri generácie mlynárov, štvrtá generácia sa po nástupe komunizmu k remeslu už nedostala.

Dnes je objekt historickou a technickou pamiatkou, je jediným pôvodným zachovaným mlynom na Slovensku a jedným z najväčších potočných mlynov v Európe. Od 70. rokov 20. storočia je v správe Slovenskej národnej galérie.

Súčasný stav

Schaubmarov mlyn bol prvýkrát pre verejnosť otvorený v roku 1997. Slovenská národná galéria tu okrem stálej mlynárskej expozície zriadila aj Galériu insitného umenia. V roku 2017 prešla galéria zmenou koncepcie a otvorila sa všetkým originálnym zbierkam Slovenskej národnej galérie. Dnes sa tu súčasne s prezentáciou stálej expozície mlynárstva konajú ročné výstavy najmä súčasného umenia a dizajnu.

Expozícia mlynárstva

Mlyn reprezentuje regionálnu formu malokarpatských vodných mlynov s kolesom na horný náhon a nadzemným typom mlynice, ktorá tvorí poschodie. Mlynica je rozdelená na tri podlažia vrátane suterénu a povalového priestoru mlyna. Zachovalo sa aj pôvodné mlynské lešenie, ozubené koleso v suteréne a viaceré prvky vybavenia ako múčna truhla, vzácny krupičník, vyradené mlynské kamene, škopíky, mýtne mierky, riečice.

Schaubmarovci boli nielen mlynári, ale aj zruční remeselníci. Súčasťou stálej mlynárskej expozície v Schaubmarovom mlyne je zachovaná kováčska vyhňa s fukárom a drevená polica s výrobkami zo stolárskej dielne. Jednotlivé dielne a stroje v nich boli napájané cez vodné koleso pomocou hriadeľovo-transmisionálneho prepojenia, ktoré sa zachovalo dodnes.

V 80. rokoch minulého storočia zabezpečila SNG v spolupráci s rôznymi štátnymi organizáciami rozsiahlu historickú a projektovú dokumentáciu obnovy pamiatky. SNG niekoľko rokov hľadala odbornú pomoc naprieč desiatkami štátnych inštitúcií, nedokázala však nájsť odborníka. V 90. rokoch sa stretla kurátorka Zbierky insitného umenia SNG Katarína Čierna s nadšencom mlynov Vincentom Hakszerom, ktorý sa pričinil o záchranu vodného mlyna v Jelke. Ten opravil a doplnil zariadenie v Schaubmarovom mlyne a následne ho napojil na elektrický pohon, ktorý slúži dodnes pri prezentácii technického vybavenia. Aj napriek zániku tradičných remesiel počas komunizmu a absencii odborníkov na mlynársku technológiu či tradičné ľudové stavby sa podarilo opraviť mlynársku technológiu, čo sa považuje za zásadný úspech obnovy Schaubmarovho mlyna.

Programy

V Schaubmarovom mlyne sa organizujú kultúrne podujatia, debaty, komentované prehliadky či prednášky a niekoľkokrát do roka sa tu dá nakúpiť na podujatí Naš trh. Priestor je otvorený pre spoluprácu a rôzne komunitné podujatia, ktoré reagujú na aktuálne potreby mesta či regiónu.

Deti sa počas víkendov môžu zapojiť do výtvarných, keramických aj technologických programov a tvorivých dielní. Leto patrí aj denným detským táborom, ktoré sú o umení, prírode, ale aj športe a poznávaní Pezinka, jeho okolia a histórie.

Školské programy sú pripravované pre všetky stupne škôl – sú venované aktuálnym výstavám, mlynskej expozícii alebo spoločenským témam a sú pripravené podľa metodík galerijnej pedagogiky SNG.

Referencie

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroje

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.