Sauropodomorphy

Prvé sauropodomorphy (napr. Thecodontosaurus), ktoré sa vyskytovali od obdobia pred 230 mil.r. (samý začiatok vrchného triasu) až do konca obdobia triasu, boli malé a štíhle zvieratá, behajúce po zadných končatinách. V mnohých anatomických smeroch ako aj výzorom pripomínali prvotné dravé dinosaury, napríklad rody Eoraptor, Staurikosaurus alebo Guaibasaurus, ktoré stáli na prahu druhej hlavnej skupiny plazopanvových dinosaurov – Theropoda.

Vyspelejšie sauropodomorphy sa však od sesterskej skupiny Theropoda začali čoraz viac vzďaľovať. Prešli na štvornohý spôsob života a začali sa im zväčšovať telesné rozmery. Vývojová vetva Sauropodomoprha sa rozdelila na dva hlavné prúdy, Sauropoda a Prosauropoda (napr. Plateosaurus, Massospondylus), ktorých zástupcovia dosahovali dĺžku aj cez desať metrov a niekedy bývali ťažší než slon. Obe skupiny si však zachovali niekoľko archaických foriem (Anchisaurus medzi sauropódmi, napríklad), mali hrabavé predné končatiny a spolunažívali až do konca spodnej jury.

Od začiatku strednej jury existovali už len sauropódy, ktoré sesterskú skupinu Prosauropoda plne nahradili. Začali tiež dorastať do väčších veľkostí, s dĺžkou často v rozmedzí 14 až 18 metrov. Objavili sa tiež prvé ozrutné sauropody. Stopy nájdené v Maroku ("Breviparopus") svedčia o gigantickom druhu, snáď dosahujúcom dĺžku až okolo 50 metrov! Počas vrchnej jury dosiahli sauropody svoj vrchol. Veľmi hojné, ako do počtu jedincov, tak do počtu druhov, boli stádoví zástupcovia Diplodocidae, ktorí spásali nízku vegetáciu. Počas spodnej kriedy však už Diplodocidae nemala prakticky žiaden význam alebo vymrela. Sauropody síce neboli také početné ako predtým, stále však tvorili veľmi dôležitú zložku fauny. Prežili napríklad zástupcovia Brachiosauridae, v hojných počtoch sa vyskytovali zástupcovia príbuznej skupiny Titanosauria, ktorí si vytvorili ozrutných zástupcov. Ďalšou pomerne úspešnou skupinou boli Rebbachisauridae.

Vrchná krieda bola ťažkou ranou pre sauropody. Zo všetkých skupín dokázateľne prežili len zástupcovia Titanosauria, pričom dominantné veľké bylinožravce boli hadrosaury. Titanosauria sa však vyskytovala v niektorých oblastiach pomerne hojne (Európa, Južná Amerika). Na druhej strane, v Severnej Amerike sa im veľmi nedarilo.

Zástupcovia Sauropodomorpha boli väčšinou stádové živočíchy. Dôkazy o živote v stádach nám poskytujú skamenené stopy alebo nálezy celých čried (Plateosaurus). Rovnako tiež poznáme nálezy hniezdnych kolónií, doložených najmä u kriedových zástupcov Titanosauria. Či mladé sauropody naozaj žili prvé roky svojho života osamote, ako sa uvádza v dokumentárnom seriály Prechádzky s Dinosaurami, nie je isté.

Potrava

Mnohé sauropody boli schopné vztýčiť sa na zadné končatiny.

Dinosaury zo skupiny Sauropodomorpha mali vďaka dlhému krku schopnosť spásať z jedného miesta širokú škálu rastlinstva. Rastlinnú potravu, na rozdiel od zástupcov Ornithischia, nežuvali ale celé sústo prehltli. To bolo rozomleté až v žalúdku kameňmi, ktoré tieto zvieratá hltali. Skoré formy, z konca triasu a začiatku jury, žili v polopúštnych podmienkach, no vedeli sa s nimi dobre vysporiadať. Ich predné končatiny používali na vyhrabávanie korienkov rastlín (mnohé formy mali dokonca vyvinuté veľké pazúry – Anchisaurus, Plateosaurus), no na rozdiel od iných vtedajších bylinožravcov (Dicynodontia alebo Aetosauria), boli schopní spásať vysoké časti rastlín. Výhodou boli aj veľké rozmery, ktoré mohli dosiahnuť najmä vďaka vyspelej stavbe tela dinosaurov s nohami úplne pod telom. Veľkosť mala za následok veľkú rozľahlosť tráviacej sústavy, takže málo výživnú rastlinnú potravu strávili rané sauropodomorfy oveľa lepšie ako po ich boku žijúce rynchosaury a dycinodonty. Keď si nevystačili s dlhým krkom, postavili sa na zadné končatiny.

Sauropody zo strednej jury a neskorších období však boli na spásanie rastlín v pozícii na zadných končatinách zväčša priveľké. Ich srdce by totiž nedokázalo pumpovať krv do hlavy dlhú dobu cez v kolmej pozícii postavený krk. Mnohé formy sa preto špecializovali na spásanie nízkej vegetácie, no v prípade nutnosti mohli použiť masu svojho tela a vyvaliť ľubovoľný strom. Iné sauropody nosili krk relatívne vztýčený, dvíhajúci sa od pliec v uhle 40 až 50 stupňov (Brachiosauridae), prípadne boli nenáročný konzumenti strednej vegetácie (Camarasauridae).

Sauropodomorpha tvorí spolu s Theropoda jednu z dvoch hlavných podskupín dinosaurov – Saurischia. Delí sa na Sauropoda, Prosauropoda a niekoľko primitívnych foriem (Thecodontosaurus). S pribúdaním vedomostí o primitívnych sauropodoch, menovite vďaka objavu rodu Antetonitrus, sa ukázalo, že viaceré dinosaury v minulosti považované za klasické prosauropody (Anchisaurus, Melanorosaurus, Blikanasaurus) boli v skutočnosti sauropody. Takto vyzerá zjednodušená systematika skupiny Sauropodomorpha:

Prosauropoda:

• Massospondylidae
• Plateosauridae

Sauropoda:

• Vulcanodontidae
  • Eusauropoda:
    • Cetiosaurus
    • Neosauropoda:
      • Macronaria:
        • Brachiosauridae
        • Camarasauridae
        • Titanosauria
      • Diplodocidea:
        • Rebbachisauridae
        • Diplodocidae
        • Dicraeosauridae

Prosauropoda bola skupina dinosaurov vyskytujúca sa koncom triasu a začiatkom jury. Za prosauropody boli pôvodne považované všetky triasové sauropodomorfy. Podľa nedávnych výskumov primitívne formy ako Thecodontosaurus alebo Saturnalia ostali pred bránami ako Sauropoda tak i Prosauropoda, kým iné rody boli preradené ku Sauropoda (napr. Melanorosaurus). Skupinu Prosauropoda tak momentálne tvorí niekoľko blízko príbuzných alebo bližšie nezaradených rodov. Z čeľadí zostali len Plateosauridae (napr. Plateosaurus) a Massospondylidae (napr. Massospondylus).

Sauropoda bola veľmi úspšenou skupinou dinosaurov. Zjavila sa koncom triasu a pretrvala až do samého koncu éry dinosaurov. Podobne ako Prosauropoda, aj v prípade sauropodov išlo o veľké dlhokrké bylinožravce s malou hlavou. Sauropody boli v priebehu evolúcie čoraz viac špecializované, pričom v priemere dosahovali oveľa väčších rozmerov než prosauropody.

Sauropoda sa delí na dve hlavné podskupiny (Diplodocimorpha, Macronaria) a primitívne formy.

• Thecodontosaurus
• Sauropoda
• Prosauropoda

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sauropodomorphy
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sauropodomorphy

• Sauropodomorpha na stránke Palaeos - pomerne odborná stránka v anglickom jazyku
• Sauropodomorpha na stránke Thescelosaurus! - o niečo menej odborná stránka v anglickom jazyku