Club Atlético San Lorenzo de Almagro

Majstrovský tím z roku 1923.

San Lorenzo hrávalo od roku 1914 druhú najvyššiu súťaž, z ktorej sa mu poradilo postúpiť vyššie. Prvú ligu teda začalo hrať v roku 1915, a v tejto sezóne skončilo nakoniec na dvanástom mieste.[2] Už v roku 1916 otvoril klub svoj prvý štadión, ktorý sa stal známy ako Viejo Gasómetro, teda Staré Gasómetro. V tomto roku obsadil klub v prvej lige siedme miesto. V nasledujúcich ročníkoch sa klubu stále veľmi nedarilo, keď v najvyššej súťaži obsadil postupne dvanáste a trináste miesto. V roku 1919 sa argentínska najvyššia súťaž rozdelila na dve súbežne hrané súťaže, pričom každú z nich organizovala iná futbalová federácia. Vo svojej lige obsadilo San Lorenzo deviate miesto. 20. roky 20. storočia znamenali konečne zlepšenie. V sezónach 1920 a 1922 obsadil klub výborné tretie miesto. Úspech sa dostavil v sezóne 1923, kedy San Lorenzo vyhralo 17 z 20 zápasov a vyhralo svoj prvý majstrovský titul.[3] V rovnakom ročníku vyhral klub aj svoj prvý medzinárodný titul, keď zvíťazilo v turnaji Copa Campeonato del Río de la Plata nad uruguajským klubom Montevideo Wanderers. Už o sezónu neskôr vyhral klub svoj druhý majstrovský titul.[4] V nasledujúcich sezónach skončilo San Lorenzo druhé a tretie. V sezóne 1927 vyhral klub tretí majstrovský titul.[5] V ročníku 1927 vyhralo San Lorenzo aj pohár Copa Aldao, kde porazilo uruguajský tím Rampla Juniors. Vďaka týmto úspechom sa San Lorenzo rýchlo zaradilo medzi najpopulárnejšie kluby v krajine. Na ďalší titul musel klub čakať až do sezóny 1933, keď vyhral svoj štvrtý majstrovský titul.[6] O tri roky neskôr, v sezóne 1936 vyhral klub opäť titul.[7]

Majstrovský tím z roku 1946.

Od posledného titulu v roku 1936 sa San Lorenzu prestalo v lige dariť tak ako pred tým. Prvý väčší úspech dosiahol až v roku 1943, keď zvíťazil v národnom pohári. Na titul čakalo San Lorenzo presne desať rokov, keď vyhralo sezónu 1946 najvyššej argentínskej súťaže.[8] V rovnakom roku odcestovalo San Lorenzo na turné do Európy. Toto turné sa následne stalo vďaka výsledkom, ktoré na ňom klub dosiahol jedným z najvýznamnejších míľnikov v klubovej histórií. San Lorenzo odohralo v Európe celkom desať zápasov. Na nový rok 1947 porazilo v priebehu dvoch týždňov San Lorenzo dokonca dvakrát španielsku futbalovú reprezentáciu. O dva týždne neskôr porazil klub aj portugalskú reprezentáciu. Zo všetkých zápasov prehralo San Lorenzo iba s Realom Madrid. Viacerí hráči klubu dostali po tomto turné ponuky z európskych klubov, jedna z opôr klubu Rinaldo Martino prestúpil do talianskeho Juventusu Turín.[9]

José Sanfilippo bol najlepší strelec ligy v sezónach 1958, 1959, 1960 a 1961.

Od posledného titulu v ročníku 1946 sa San Lorenzo nedokázalo v lige presadiť. V 50. rokoch nezískal klub žiadnu trofej a končil predovšetkým v strede ligovej tabuľky. Určité zlepšenie prišlo v sezóne 1957, klub obsadil druhé miesto. V nasledujúcom ročníku skončil tretí. Úspech prišiel v sezóne 1959, keď San Lorenzo vyhralo po 13. rokoch konečne majstrovský titul.[10] Hneď v sezóne 1960 ale klub obsadil až šieste miesto. O rok neskôr však bol znova druhý. Inak klub končil v 60. rokoch v strede ligovej tabuľky. Útočník San Lorenza José Sanfilippo sa v sezónach 1958, 1959, 1960 a 1961 stal najlepším strelcom najvyššej argentínskej súťaže. Majstrovský titul získalo San Lorenzo až v sezóne 1968, keď vyhralo časť prvej ligy Metropolitano bez jedinej prehry.[11] Vďaka tomu získal tím prezývku „los matadores“. Týmto titulom začalo ďalšie výborné obdobie v histórií San Lorenza. V sezóne 1972 vyhralo obe časti prvej ligy, teda tak Metropolitano ako aj Nacional a stalo sa prvým tímom, ktorý vyhral v jednom roku obe časti najvyššej súťaže.[12] Ďalší titul získal klub v časti Nacional sezóny 1974.[13] Dobré obdobie však netrvalo dlho, zlé rozhodnutia vedenia klubu priviedli San Lorenzo do finančných problémov. Argentínska vojenská vláda prinútila klub predať jeho tradičný štadión v štvrti Boedo. V sezóne 1980 skončil klub tesne nad zostupovými miestami. V sezóne 1981 však skončil v najvyššej súťaži predposledný a zostúpil do druhej ligy.[14] V tomto roku bol zároveň zbúraný tradičný štadión San Lorenza. V druhej lige bolo San Lorenzo iba jednu sezónu, po ktorej sa hneď vrátilo späť do prvej ligy a ako nováčik obsadilo v tabuľke druhé miesto. Druhé miesto obsadil klub ešte v ročníku 1987/88, inak v 80. rokoch končilo v strede ligovej tabuľky.

Tím zo sezóny 2016.

V 90. rokoch pokračovali problémy klubu, ten jednak nemal vlastný štadión a musel hrávať na štadiónoch konkurenčných klubov a jednak ho stále trápili finančné problémy. V roku 1986 sa prezidentom klubu stal Fernando Miele. Práve on pomohol k tomu, že klub v roku 1993 otvoril svoj vlastný nový štadión a zároveň vyhral po 21 rokoch ligový titul, keď vyhral časť Clausura sezóny 1995 najvyššej argentínskej súťaže.[15] Zvyšné sezóny 90. rokov bol klub striedavo v hornej a dolnej časti ligovej tabuľky. Ďalší titul pridalo San Lorenzo v sezóne 2001, keď vyhralo znova časť Clausura prvej ligy.[16] V roku 2001 vyhral klub svoju prvú oficiálnu medzinárodnú trofej, keď vyhral Copa Mercosur. Stal sa tak jediným argentínskym klubom, ktorý vyhral túto súťaž v jej štvorročnej existencií. V roku 2002 vyhralo San Lorenzo prvý ročník Copa Sudamericana, keď vo finále porazil kolumbijský klub Atlético Nacional. Ďalší titul získalo San Lorenzo až v sezóne 2007, keď vyhralo časť Clausura.[17] Inak v tomto období taktiež končilo San Lorenzo zväčšia v strede ligovej tabuľky. V roku 2007 sa do najvyššej súťaže vrátil hlavný rival San Lorenza klub Huracán a San Lorenzo tak mohlo opäť hrávať svoje derby zápasy s rivalom z juhu Buenos Aires. V ročníku 2011/12 muselo San Lorenzo hrať baráž o udržanie sa v najvyššej súťaži, v ktorej však bol klub úspešný. V sezóne 2013/14, časti Inicial vyhralo San Lorenzo už svoj pätnásty majstrovský titul[18] V sezóne 2014 dosiahol klub tiež najväčší medzinárodný úspech, keď vyhral juhoamerickú obdobu európskej Ligy majstrov Copa Libertadores, kde vo finále porazil paraguajský klub Nacional.[19] V sezóne 2015 skončil klub v argentínskej lige druhý. V sezóne 2016 vyhralo San Lorenzo skupinu č. 1 najvyššej súťaže, no vo finále prehralo a obsadilo tak konečné druhé miesto. V sezóne 2016/17 najvyššej futbalovej súťaže obsadil klub siedme miesto.

• Primera División (15): 1923, 1924, 1927, 1933, 1936 (Copa de Honor), 1946, 1959, 1968 Metropolitano, 1972 Metropolitano, 1972 Nacional, 1974 Nacional, 1995 Clausura, 2001 Clausura, 2007 Clausura, 2013 Inicial
• Primera División B (2): 1914, 1982

• Copa de la República (1): 1943
• Supercopa Argentina (1): 2015

• Copa Libertadores (1): 2014
• Copa Mercosur (1): 2001
• Copa Sudamericana (1): 2002
• Copa Aldao (1): 1927
• Copa Campeonato del Río de la Plata (1): 1923