Samuel Libai (1755 – 1818)

Samuel Libay získal znalosti zlatníckeho remesla v Novom Meste u zlatníckeho majstra Martina Hofmana, ktorý sa spomína v meste v rokoch 1768 – 1774. Po vyučení odišiel v roku 1779 do Modry, kde sa v mestských archívnych dokumentoch prvýkrát spomína o rok neskôr, a to v roku 1780. Ako zlatník bol Samuel Libay vedený v administratívnych zápisoch prvý – a jediný – raz v roku 1788. Je to zároveň aj posledný rok, kedy rodina žila v Modre. Počas 9-ročného pôsobenia v Modre môžeme usúdiť, že sa Samuel Libay v meste nemienil usadiť natrvalo, pretože si neotvoril zlatnícku dielňu, kde by bol mohol pôsobiť ako majster. Jeho časté sťahovania sú dokladom, že remeslo vykonával iba „súkromne“, s výnimkou posledného roka.

V Modre sa Samuel Libay prvý raz oženil s Justínou Echtach. Manželom sa 11. júla 1779 narodila dcéra Zuzana, ktorá po šiestich dňoch zomrela. Po smrti dcéry náhle zomrela 13. augusta 1779 aj Samuelova manželka Justína. Mladý 24-ročný vdovec sa ešte v tom istom roku oženil a za manželku si 22. novembra 1779 vzal Alžbetu Rázgovú. Manželia mali spolu desať detí (šesť dcér a štyroch synov – traja z nich sa stali zlatníkmi), z ktorých sa v Modre narodili:

• Katarína Libay
• Samuel Libay, neskôr vychýrený banskobystrický zlatník a strieborník.
• Anna Libay
• Ján Libay, vyučil sa za zlatníka a neskôr sa stal zakladateľom banskoštiavnickej vetvy.
• Mária Alžbeta Libay

Do Pezinka sa Libayovci presťahovali v roku 1788, kde bývali v dome pod poradovým číslom 30, čo bola bývalá kúria Mednyanszkých. V Pezinku pribudli do rodiny nasledovné deti:

• Michal Libay
• Zuzana Libay
• Anna Rozália Libay
• Mária Alžbeta Libay
• Pavol Libay, stal sa z neho zlatník a neskôr zakladateľ rimavskosobotskej vetvy.  

Otec rodiny Samuel Libay zomrel v Pezinku 3. novembra 1818 vo veku šesťdesiattri rokov.

• GLOCKO, Filip: Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. In: MUZEUM, ročník LXII. 2/2016, ISSN 0027 – 5263.
• GLOCKO, Filip: Samuel Libay a busta cisára Františka I. (Život a prvé veľké dielo banskobystrického zlatníka Samuela Libaya). In: ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA, 19/2, 2016, ISSN 1336 – 9148.
• GLOCKO, Filip: SAMUEL LIBAY (1782 – 1866) Slávny banskobystrický zlatník a strieborník. In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XII., číslo 10., október 2018.
• GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka. Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5
• JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica. Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, ISBN 80-969366-2-X
• MIHALIK, Sándor: Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő.
• SKLENKA, Vladimír: Samuel Libay. In: Pamätihodnosti mesta Banská Bystrica 1. Vydalo Mesto Banská Bystrica 2012. ISBN 978-80-971174-5-0.
• ŠIŠMIŠ, Milan: K otázke pôvodu zlatníckej rodiny Libayovcov. In: Vlastivedný časopis 1, ročník XXXVI.,1987.
• TORANOVÁ, Eva: Samuel Libay, banskobystrický zlatník 19.storočia. In: Vlastivedný časopis 1, ročník XII.,1963.
• TORANOVÁ, Eva: Z dejín a technológie zlatníctva na Slovensku. In: Vlastivedný časopis 4, ročník XIV.,1965.
• TORANOVÁ, Eva: Výrobky domácich zlatníkov a pamiatky zlatníckych cechov v zbierkach slovenských múzeí, Obzor Martin, 1968.
• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1975.
• TORANOVÁ, Eva: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983.
• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1983, s. 12 – 14,.
• ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice. In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. ISBN 80-8055-324-6, s. 74 – 94.
• ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov. In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, ISBN 80-88924-23-5, s. 113 – 124.