Salvius Iulianus

Lucius Octavius Cornelius Publius Salvius Iulianus Aemilianus, označovaný ako Salvius Iulianus,(100 – 170) bol rímsky právnik a politik pôsobiaci počas vlády cisárov Hadriána, Antonina Pia a Marca Aurelia. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších právnikov antických čias vôbec.

Salvius Iulianus sa narodil pravdepodobne v dedine Pupput neďaleko mesta Hadrumetum v severnej Afrike (dnes Sousse), kde bol odkrytý nápis zaznamenávajúci jeho úradnú činnosť. Študoval právo u Iavolena Prisca, čelného predstaviteľa sabinskej školy práva. Už v mladosti sa tak preslávil svojimi znalosťami, že ho okolo roku 130, teda v čase, kedy mal Iulianus sotva 30 rokov, poveril cisár Hadrián revíziou prétorských editkov (edictum praetorium). Po dokončení tohoto rozsiahleho diela boli prétorské edikty, pôvodne určené ako výklady občianského práva k jednotlivým konkrétnym prípadom, uvedené v trvalú platnosť ako edictum perpetuum. Neskôr na základe vlastného súboru ediktov vytvoril redigovanú priručku práva Digesta o 90 knihách. Z tejto príručky čerpala všetká ďalšia právna veda i prax v antike.

Za vlády cisára Hadriána sa Salvius Iulianus stal postupne kvestor, tribún ľudu, prétor, prefectus aerarium Saturnii (aprávca štátnej pokladnice) a praefectus aerarium militarii (správca armádnej pokladnice). Roku 148 dosiahol hodnosť konzula. Ako prokonzul zastával úrad v provincii Germania Inferior (Dolná Germánia) za vlády cisára Antonina Pia a Hispania Citerior (Predná Hispánia) za vlády Marca Aurelia. V závere svojej verejnej dráhy slúžil ako prokonzul v provincii Africa v rokoch 168 – 9. Pravdepodobne zomrel krátko nato.

Iulianovo dielo slúžilo nasledujúcim generáciam právnikov a právnych teoretikov ako základ. Obzvlášť to platí o zborníku Digesta vydaného z podnetu cisára Justiniána I. v 6. storočí. Mnohé zo Salviových právnických spisov vydal jeho žiak Caecilius Africanus.