Cfat
Cfat (hebr. צפת, arab. صفد Safad, angl. Safed) je mesto v severnom Izraeli. Má takmer 27 000 obyvateľov (podľa oficiálnej štatistiky z roku 2003). Preslávilo sa ako centrum židovskej učenosti a kabalistických štúdií. Spolu s Jeruzalemom, Tiberias a Hebronom je považované za sväté mesto judaizmu.
| Cfat | |||
| Mesto | |||
 | |||
|
|||
| Oficiálny názov: צפת | |||
| Štát | Izrael | ||
|---|---|---|---|
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
 Poloha mesta Poloha mesta
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Podľa legendy Cfat založili po potope synovia Noema. Historické zdroje ukazujú, že mesto bolo založené v 2. storočí po Kr. V roku 1102 tu križiaci postavili pevnosť, ktorú v roku 1188 dobyl Saladin. Hrad obnovili v roku 1240 francúzski templári, ale v roku 1266 ho definitívne dobyli moslimovia. Safed sa stal hlavným mestom severnej Galiley.
V 16. storočí sa Cfat pod osmanskou nadvládou stal „židovským mestom“. Okolo roku 1550 tu žilo takmer 10 000 Židov - mnohí z nich prišli zo Španielska po vyhnaní Židov v roku 1492. Usadili sa tu mnohí známi židovskí učenci, napr. rabíni Josef Karo, Moše Cordovero a Jicchak Luria. Cfat sa stal centrom kabalistických štúdií. V roku 1578 tu bola založená prvá hebrejská tlačiareň v Palestíne.
V 17. storočí sa Cfat stal centrom mesianistického hnutia pod vedením Šabtaja Cviho - sabatianizmu. Pochádzala odtiaľ dokonca aj jedna z Cviho manželiek.
Od 18. storočia došlo v dôsledku zemetrasení (1759, 1837), epidémií (1742, 1812, 1847) a útokov arabského obyvateľstva (1833, 1834, 1929) k poklesu počtu židovského obyvateľstva, ktorý dosiahol najnižšie hodnoty za doby britského mandátu.
V roku 1948, pred začiatkom izraelskej Vojny za nezávislosť, žilo v Cfat 12 000 Arabov a 1 700 Židov. V máji 1948 arabské obyvateľstvo z mesta utieklo. Odvtedy je Cfat čisto židovské mesto.
