Pravidlo superpozície (geológia)

Pravidlo superpozície alebo zákon superpozície je pravidlo poukazujúce na fakt, že mladšie vrstvy sedimentárnych hornín musia byť uložené na starších, ak je zachovaný normálny vrstevný sled. Normálny vrstevný sled tvoria vrstvy, vznikajúce postupným ukladaním sedimentu na seba. Výnimkami sú okrem prevrátených vrstevných sledov (vrásy), tektonických porúch a opakovaní (prešmyky, násuny a príkrovy) aj riečne terasy alebo neptunické dajky[1].

Nasadajúce vrstvy v Isfjorden, Špicbergy. Vrstvy v hornej časti útesu sú mladšie ako vrstvy pri jeho úpätí.

Pravidlo je jedným zo základných princípov stratigrafie a geológie vôbec[2]. Využíva sa pri lokálnom porovnávaní súvrství.

Za autora tohto pravidla je považovaný Nicolas Steno, ktorý ho prvýkrát uverejnil vo svojom diele z roku 1669[1].

Referencie
  1. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  2. PETRÁNEK, J. superpozice - Geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2009-01-20]. Dostupné online.
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.