São Cristóvão
São Cristóvão je mesto a obec (município) v severnej Brazílii v štáte Sergipe. Je to štvrté najstaršie mesto v Brazílii a tretie najväčšie v štáte Sergipe. Bolo hlavným mestom do roku 1855, keď sa hlavným mestom stalo Aracaju. V meste sa nachádza prístav a hlavnými činnosťami sú turizmus a spracovanie a destilácia cukru.
| São Cristóvão (Município de São Cristóvão) | |||
| obec | |||
 Convento da Santa Cruz | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Súradnice | 20°19′8″J 40°20′16″Z | ||
| Rozloha | 437 km² (43 700 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 78 876 (2010) [1] | ||
| Hustota | 180,49 obyv./km² | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Od roku 1967 je mesto pamiatkovou rezerváciou. Medzi najvýznamnejšie náboženské budovy patria kostol a konvent São Francisco (z roku 1693), Santa Casa de Misericordia (v 17. storočí nemocnica milosrdných sestier), kaplnka nepoškvrneného počatia Panny Márie (1751), kostol Nossa Senhora das Victórias (1766) a niekoľko ďalších dôležitých stavieb z 18. storočia, vrátane kostola Panny Márie Ružencovej farebných mužov, kostol Panny Márie Amparo a kláštora São Bento. Múzeum náboženského umenia v kostole a konvente São Francisco, je považované za tretie najvýznamnejšie v Brazílii.
Námestie São Francisco
Námestie São Francisco je štvorcové námestie obkolesené historickými budovami, ako napríklad kostol São Francisco a konvent, kostol Santa Casa da Misericórdia, Palác provincie a s ním spojený súbor budov odzrkadľujú rôzne historické obdobia mesta. Tento súbor budov, spolu s domami z 18. a 19. storočia, vytvára mestské prostredie, ktoré odzrkadľuje vývoj mesta od jeho vzniku. Františkánsky komplex predstavuje príklad typickej architektúry náboženského zamerania, charakteristickú pre severovýchodnú Brazíliu. V roku 2010 sa námestie stalo svetovým dedičstvom UNESCO.
Externé odkazy
| | |