Rodézsky ridžbek

Predkovia tohoto plemena sa dajú vystopovať do Kapskej kolónie v južnej Afrike, kde boli krížení so psami prvých usadlíkov a polodomestikovanými poľovnými psami Hotentotov. Po týchto psoch zdedili tzv. „ridže“. Pôvodným poslaním týchto afrických psov bolo vystopovať korisť a zabrániť jej úteku, až do príchodu lovca. Boli využívaní na lov divej zveri, špeciálne levov. Odvtedy sa používa pre rodézskych ridžbekov pomenovanie „leví pes“.

Často si ľudia myslia že títo psi levy zabíjali. Nie je to pravda – rodézsky ridžbek nie je schopný zabiť leva – a to ani vo svorke. Psy vždy len nahnali zviera smerom k poľovníkovi.

Počas 16. a 17. storočia holandskí Búri, Nemci a Hugenoti si priniesli so sebou z Európy vlastné pracovné a poľovné psy. No tieto psy neboli schopné prekonať nástrahy afrického buša. Ako vhodné riešenie sa zdalo skrížiť ich s domorodými psami. Európania sa prvýkrát začali intenzívnejšie venovať aj exteriéru psov. Pre zlepšenie vlastností plemena ho skrížili s osvedčenými európskymi plemenami, ako napr. mastif, nemecká doga, airedalský teriér, anglický chrt, svätohubertský pes. Typický plemenný znak – ridž – však nevymizol.

Pred zostavením štandardu plemena sa v Afrike používalo mnoho typov „levích psov“. Až začiatkom 20-teho storočia sa chovatelia rozhodli ujednotiť plemeno. Prvý štandard zostavil v roku 1922 F. R. Barnes z Bulawaye v Rodézii, vychádzal pritom zo štandardu ich najbližšieho príbuzného dalmatínca. Štandard uznala Juhoafrická kynologická únia v roku 1926.

Rodézsky ridžbek je vyvážený, silný, svalnatý a aktívny pes. Jeho telesná stavba je kompaktná, ale bez ťažkopádnosti. Má atletickú postavu, ale nie je vysokonohý ani chrtovitý. Farba môže byť od svetlej pšeničnej po červenopšeničnú. Malé biele znaky na hrudi a prstoch sú prípustné. Papuľa a uši môžu byť tmavé. Nos môže byť čierny alebo hnedý. Pri čiernom nose by mali byť oči tmavohnedé, pri hnedom jantárové. Šteniatka s hnedým nosom sa narodia s modrými očami. Pre RR typický ridž na chrbte musí mať podľa štandardu plemena presne daný tvar.

Je to inteligentný, citlivý a samostatný pes milujúci svoju rodinu. Voči neznámym ľuďom je rezervovaný, ale nie agresívny. Je účinný strážca a obetavý obranár. Je to energický pes vyžadujúci pravidelný pohyb a aktivitu. Je vhodné dopriať mu aj pracovnú aktivitu, minimálne výcvik poslušnosti.

U nás sa používa iba ako spoločenský a rodinný pes, avšak svojím temperamentom, obratnosťou a vytrvalosťou je vhodný na rôzne psie športy. Rodézski ridžbekovia môžu v zahraničí robiť duričské i farbiarske skúšky.

Rodézsky ridžbek je krátkosrsté plemeno, preto sa odporúča chovať ho v interiéri, predovšetkým v zime. Je to relatívne zdravé plemeno. Občas trpí na choroby typické pre veľké plemená, ako je napr. torzia žalúdka. Rodézsky ridžbek potrebuje každodennú dávku pohybu. Všeobecne sa neodporúča pre ľudí s negatívnym vzťahom k pohybu a športu. Má náročnejšiu povahu, preto vyžaduje správnu výchovu a výcvik bez tvrdého zaobchádzania. Nezaškodí mať pri jeho výchove už skúsenosti s inými psami.

Rodézsky ridžbek sa vystavuje podobným spôsobom, ako ostatné poľovné plemená z FCI skupín 6 a 7. Vystavuje sa na výstavnej vôdzke. Pri predvádzaní psa stojí handler po boku psa (z pohľadu rozhodcu za psom) alebo pred psom. Pes sa vo výstavnom kruhu musí predviesť v postoji so vzpriamenou hlavou, bez náznakov bojazlivosti, musí si nechať prezrieť zuby, u psov aj semenníky a nechať sa celý ohmatať. V pohybe sa musí predviesť pravidelným behom v kruhu.

• Vhodný ako rodinný pes a spoločník, ale zároveň ako obetavý obranca a strážca.
• Je vhodný na rôzne pohybové aktivity a psie športy.
• Je to zdravý pes s minimálnou starostlivosťou.

• Webstránka Slovenského klubu chovateľov ridgebackov - www.skchr.sk

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rodézsky ridžbek

• Slovenský klub chovateľov ridgebackov