Anglický chrt

Na bežiaceho chrta je impozantný pohľad

Greyhound je krátkosrsté vysoké plemeno, vyznačujúce sa štíhlou atletickou postavou. Ako všetky chrty má dlhé končatiny, úzke a dlhé telo a hlavu, dlhú nosovú časť. Srsť je krátka, uznané sú takmer všetky sfarbenia. Uši sú polovztýčené. Typický je hlboký hrudník, úzky pás a veľmi malá vrstva podkožného tuku. Chvost je dlhý.

Jeho vzhľad je prispôsobený rýchlosti behu. V súčasnosti existujú dve línie - dostihová a výstavná. Psy z dostihovej línie sú obyčajne o niečo menšie a ľahšie ako psy z výstavnej. Povahou sa však neodlišujú. Mnoho psov z dostihovej línie spĺňa štandard výstavnej a teda sa zúčasťňujú nielen na pretekoch, ale aj na výstavách.

[1]Anglický chrt je pokojný, v domácnosti až distingvovaný. Napriek populárnemu presvedčeniu nepotrebuje veľa pohybu. Dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť na pár sekúnd, inak je to vyslovene lenivé plemeno, ktoré nemá žiadnu vytrvalosť, a vyžaduje teda ešte menej pohybu než väčšina ostatných plemien. Jemný a láskavý, vhodný k deťom. K neznámym ľuďom pomerne chladný, inak vo všeobecnosti priateľský, a veľmi vrúcny k tým, ktorých dobre pozná.

Mimoriadne silný lovecký inštinkt vyžaduje včasnú socializáciu, ak chcete greyhounda chovať v domácnosti s malými zvieratami. Ani to však nezabráni greyhoundovi loviť malé zvieratá mimo domu.

Jedince chované na komerčné dostihy v Írsku, Anglicku, Austrálii a USA trávia počas svojej športovej kariéry dni v klietke, s niekoľkými venčeniami denne a krátkymi tréningami. Po ukončení športovej kariéry sú vo veku dvoch až štyroch rokov vhodnými adeptami na adopciu. Ich povaha a nároky na pohyb sa nijako neodlišujú od jedincov, ktoré neboli chované na dostihy či coursing. Z dôvodu nutnosti pre preteky, agresivita voči ostatným psom a ľuďom šľachtením prakticky vymizla.

Nečistokrvné krížence anglického chrta sa nazývajú lurcheri. U nich je predpoklad zdedených vlastností po tériéroch, s ktorými boli v minulosti krížené, preto sú ich povahy od anglických chrtov odlišné a nároky na pohyb často oveľa vyššie.

Anglický chrt má dlhú históriu, všeobecne sa zaraďuje medzi najstarobylejšie psie plemená. Považuje sa za potomka starovekých Egyptských chrtov. Konkrétnejšie vieme o jeho vývoji to, že je ho predkom bol určite kontinentálny chrt, ktorý sa na územie dnešnej Veľkej Británie dostal okolo roku 200 nášho letopočtu, počas migrácie Keltov v Európe. S Keltmi sa predchodca dnešného anglického chrta dostal do Británie. V historických záznamoch sa objavujú písomné svedectvá o psoch škótskeho kráľa Cranhilinthusa. Ich opis presne sedí na chrty. Tento kráľ vo veľkom choval psov s ktorými výnosne obchodoval po celom Anglicku.

[2]V stredoveku chrty po dlhodobom hladomore takmer vymizli. Prežili zásluhou kňazov, ktorí ich chovali pre šľachtu. Aj vďaka tomu v Anglicku prešiel v rokoch 1014 až 1016 zákon, ktorý pod hrozbou prísnych trestov zakazoval chov chrtov bežnému obyvateľstvu. Poľovníci a pytliaci obišli tento zákon tak, že začali chrty krížiť s teriérmi a inými plemenami, a tak prispeli k vzniku lurcherov.

Zásluhy o vývoj greyhounda na samostatné plemeno pripisujeme lordovi Oxfordovi, ktorý sa začal venovať šľachteniu tohoto plemena v roku 1775. O rok neskôr založil spolok Swaffham Coursing Society, ktorý významne ovplyvnil smerovanie anglického chrta. V tom čase sa postupne prestávalo poľovať s chrtmi a kontinentálny chrt stratil praktické upotrebenie. Chrty začali byť vďaka svojej povahe len módnym doplnkom šľachtických dvorov. Greyhound si neskôr našiel uplatnenie ako dostihový pes.

Preslávil sa predovšetkým ako dostihový pes

Anglický chrt nie je upotrebiteľný pracovne, ale svoje uplatnenie nachádza v športe. Je azda najrýchlejším psom, takže je pre neho veľmi vhodné využitie v psích dostihoch a coursingu. V dostihoch chrtov môžeme často vidieť práve anglických chrtov (pozri obrázok).

Anglický chrt – výstavný postoj

[3]Anglický chrt je krátkosrsté plemeno s veľmi malým množstom podkožného tuku, preto ho odporúčame chovať hlavne v zime v interiéri. Srsť si nevyžaduje veľkú starostlivosť.

Mimoriadne zdravé plemeno. Jeden z mála častejších problémov zahŕňa torziu žalúdka. Ochorenie bedrových kĺbov typické pre veľké plemená sa u greyhoundov z dostihových línií prakticky nevyskytuje.

Vzhľadom na nízke nároky na pohyb je vhodný aj do mestského bytu za predpokladu, že má príležitosť sa niekoľko krát do dňa vyvenčiť. Krátky šprint na ohradenom venčovisku mu pár krát do týždňa prospeje. Odrastený jedinec je pokojnejší a vhodný aj k starším ľuďom. Pre silný lovecký pud sa vôbec neodporúča chodenie von bez vôdzky. Zvýšená opatrnosť na vôdzke je nutná, keďže tento veľký a silný pes dokáže načakane vyraziť veľkou rýchlosťou vpred.

Stredne ťažko cvičiteľný.

Preteky chrtov

Greyhound sa vystavuje v rámci skupiny FCI 10. Výstavná drezúra a predvedenie v kruhu je na Slovensku a v ostatných krajinách FCI rovnaká ako pri väčšine poľovných plemien. Vystavuje sa na výstavnej vôdzke poľovných plemien. Pri predvádzaní psa stojí handler po boku psa (z pohľadu rozhodcu za psom), prípadne pred psom. Vôdzku má vyzdvihnutú tak, aby pes držal hlavu vzpriamenú. Nie je vhodné motivovať dospelého psa v kruhu maškrtou.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anglický chrt

• plemenný štandard
• Kynologická revue: Branislav Mathe - Anglický chrt (greyhound)

Kynologický portál

• Klub chovateľov chrtov
• http://www.k9web.com/dog-faqs/breeds/greyhounds.html
• http://www.chrtivnouzi.cz/clanky_pod_7/8.html