Agát

Agáty sú tŕnisté alebo beztŕňové opadavé stromy a kríky. Listy sú striedavé, s celokrajnými stopkatými lístkami. Prílistky sú štetinovité alebo často premenené v tŕne. Kvety sú stopkaté, motýľovité, biele, ružové až purpurové, v úžľabných previsnutých alebo vzpriamených strapcoch. Kalich je päťlaločný, horné dva laloky sú čiastočne zrastené. Strieška (vexillum) je veľká, srdcovitá, okrúhla až široko vajcovitá, krídla sú obovátne a uškaté, člnok trojuholníkovitý, tupý. Tyčiniek je 10 a sú dvojzväzkové, 9 z nich je asi do 3/4 zrastených nitkami, horná je takmer voľná alebo prirastená max. do polovice dĺžky. Semenník je podlhovastý, stopkatý, s mnohými vajíčkami a zahnutou čnelkou, zakončenou vrcholovú bliznou. Struky sú ploché, pukajú dvoma švami a obsahujú mnoho podlhovastých až obličkovitých semien.[4][5][6]

Rod agát zahŕňa v závislosti na ponímaní druhov asi 6 až 20 druhov. Je rozšírený v Severnej Amerike, najmä v Mexiku a v južných a juhovýchodných oblastiach USA.[4][7]

Agáty obsahujú neproteínovú aminokyselinu kanavanín, toxalbumíny robín a fazín, buteín a jeho deriváty, flavonoid robinetín a iné látky. Z rozkladajúcich sa listov sa do pôdy uvoľňujú fenolkarboxylové kyseliny (najmä kyselina syringová), látky zabraňujúce klíčeniu semien iných rastlín. Drevo agátu je do žlta sfarbené glykozidicky viazaným xantónom.[4][8]

Hlavnými toxickými látkami agátu bieleho sú toxalbumíny, spôsobujúce aglutináciu červených krviniek. Otravy agátom sú zriedkavé, prejavujú sa kolikovými bolesťami brucha a hnačkami, namáhavým dychom, srdcovou slabosťou a kŕčmi, ktoré neskôr prechádzajú v ochrnutie a smrť. Otravy sa najčastejšie objavujú u zvierat pri ohryzovaní kôry a vetiev alebo pri primiešaní lístia do krmovín. Sú známe aj otravy detí žuvajúcich sladkasté korene podobné sladkému drievku. Podobné jedovaté látky obsahujú aj ostatné druhy agátov.[8][9]

• 
  Kanavanín
• 
  Kyselina syringová
• 
  Žlté farbivo xantón

rod agát (Robinia):[10][11][12][13][14][15][16]

• †Robinia zirkelii[17]
• agát biely/agát[18] v užšom zmysle (Robinia pseudoacacia) - vrátane Robinia pringlei
• agát lepkavý (Robinia viscosa) - vrátane Robinia hartwigii
• agát srstnatý (Robinia hispida) - vrátane Robinia fertilis, Robinia nana, Robinia kelseyi, Robinia boyntonii, Robinia elliottii, Robinia leucantha, Robinia longiloba, Robinia pallida, Robinia pedunculata, Robinia speciosa
• agát novomexický (Robinia neomexicana) - vrátane Robinia luxurians, Robinia rusbyi a Robinia subvelutina
• agát Holdtov (Robinia holdtii) - hybrid
• Robinia ambigua - hybrid
• Robinia margarettiae - hybrid; vrátane Robinia slavinii (hybrid)
• Robinia pragensis - hybrid

Robinia x ambigua 'Purple Robe'.

Drevo agátu bieleho.

Niektoré druhy agátov sú na Slovensku (a v Česku) pestované ako okrasné dreviny. Najbežnejšie je pestovaný agát biely, ktorý bol v Európe prvýkrát vysadený už v roku 1601 (stále žije[19]). Existuje množstvo okrasných kultivarov, líšiacich sa najmä vzrastom, tvarom koruny a trnitosťou. Agát biely sa tiež používa na zalesňovanie chudobných a suchých pôd, intenzívne sa však šíri a v niektorých oblastiach sa stal obťažnou inváznou drevinou, ktorá potláča pôvodnú vegetáciu. Z ostatných agátov sú ako okrasné dreviny najčastejšie pestované druhy agát srstnatý (Robinia hispida), agát lepkavý (Robinia viscosa) a druh Robinia x ambigua.[4][5][20][21]

Drevo agátu bieleho je tvrdé, ťažké, húževnaté a trvanlivé. Beľ je svetlo žltá, jadrové drevo je žltozelené až zelenohnedé, neskôr tmavne na zlatohnedú farbu.[20][22] Agátové drevo je veľmi trvanlivé v styku s pôdou a vodou. V južnej Európe je používané na upevňovanie pieskov na brehoch riek, podobne aj na pobreží Severného mora. V Číne sa agáty pestujú pre získanie špeciálneho banského dreva k výdreve chodieb.[8]

Kvety agátu bieleho sa niekedy používajú na farbenie látok a papiera na žlto. Semená obsahujú až 12 % oleja. Odhorčené a odtučnené semená možno mlieť na múku, ktorá bola používaná najmä v časoch núdze. Pražením možno získať kávoviny. V Amerike sa z chlopní strukov pripravuje sirup s ostro narkotickými vlastnosťami.[8]

Agát znesie aj veľmi chudobné a kamenisté pôdy, potrebuje však dostatok slnka. Niektoré druhy majú krehké drevo a mali by byť chránené pred prudkým vetrom. Presádzanie je najlepšie vykonávať na jar a chrániť pri ňom korene pred poškodením a vyschnutím. Kultivary agátu bieleho a všetky ostatné druhy sa množia štepením na podnož agátu bieleho alebo pomocou koreňových výmladkov či koreňových odrezkov, ktorými možno získať dlhoveké rastliny. Agát biely sa množí jarným výsevom, pred ktorým treba narušiť osemenie drhnutím osiva s ostrým kremičitým pieskom alebo sparením vriacou vodou.[23]

1. agát. In: Slovenský náučný slovník I 1932, S. 20
2. Reuss, G. Května Slovenska. 1853, S. 115
3. vyhláška 37/1963 Zb. Príloha č. 2
4. SLAVÍK, Bohumil (editor). Květena České republiky 4. Praha : Academia, 1995. ISBN 80-200-0384-3.
5. KOBLÍŽEK, J.. Jehličnaté a listnaté dřeviny našich zahrad a parků [online]. 2. vyd. Sursum. ISBN 80-7323-117-4.
6. HANG, Sun; BARTHOLOMEW, Bruce. Flora of China: Robinia [online]. . Dostupné online.
7. The Plant List [online]. . Dostupné online.
8. JIRÁSEK, Václav et al. Naše jedovaté rostliny. Praha : Československá Akademie věd, 1957.
9. NELSON, L.S. et al. Handbook of Poisonous and Injurious Plants. [s.l.] : [s.n.], 2007. ISBN 978-0387-31268-2.
10. Plants of the World Online | Kew Science [online]. plantsoftheworldonline.org, [cit. 2021-02-19]. Dostupné online.
11. Robinia. In: Advanced Query of Species Data GRIN-Global [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2021-02-19]. Dostupné online.
12. Dendrologie online [online]. databaze.dendrologie.cz, [cit. 2021-02-19]. Dostupné online.
13. PEABODY, F. J.: Revision of the genus Robinia (Leguminosae:Papilionoideae). 1984
14. agát. In: Encyclopaedia Beliana 1, S. 84
15. Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 29. marca 1990 o spoločenskom ohodnotení stromov rastúcich mimo lesa [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 29-03-1990, [cit. 2017-08-07]. Dostupné online.
16. Atlas rastlín [online]. biomonitoring.sk, [cit. 2017-08-07]. Dostupné online.
17. LAVIN, M. et al. Phylogeny of Robinioid Legumes (Fabaceae) Revisited:CoursetiaandGliricidiaRecircumscribed, and a Biogeographical Appraisal of theCaribbean Endemics. In: Systematic Botany(2003), 28(2): pp. 387–409
18. agát. In: Pyramída
19. The first European black locust, planted by Jean Robin in 1601, is still alive on the Square René Viviani in Paris (photos: B. Berman). [online]. researchgate.net, 2018-05-24, [cit. 2021-02-14]. Dostupné online.
20. Dendrologie online [online]. . Dostupné online.
21. Florius - katalog botanických zahrad [online]. . Dostupné online.
22. WAGERFUHR, R.. Dřevo. Obrazový lexikon. Praha : Grada Publishing, 2002. ISBN 80-247-0346-7.
23. WALTER, Karel. Rozmnožování okrasných stromů a keřů. Praha : Brázda, 2001. ISBN 80-209-0268-6.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Agát

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trnovník na českej Wikipédii.