Rüstem Paša

Osmanské zdroje o ňom hovoria ako o Chorvátovi alebo Albáncovi. Tureckým historgrafom Mustafom Âlîm je uvedený ako Srb. Rüstem vďačí za svoju kariéru podpore Hürrem Sultán,vďaka čomu bol mimoriadne ambiciózny. Narodil sa vo veľmi skromných podmienkach. Ako dieťa prišiel do Konštantínopolu, kde študoval v Enderune, v inštitúte pre vzdelávanie talentovaných chlapcov unesených kresťanským rodičom na Balkáne. Na konci štúdia boli absolventi schopní hovoriť, čítať a písať najmenej tromi jazykmi, porozumieť najnovšiemu vývoju v oblasti vedy, financií a vynikať vo vojenských veliteľstvách, ako aj v bojových schopnostiach. Bol to perfektný začiatok vojenskej a byrokratickej kariéry. V roku 1526 sa zúčastnil bitky pri Moháči ako silahdar (nosič zbraní v kavalérii). Silahdari boli elitnou divíziou osmanskej armády. Členovia tejto divízie by sa tiež mohli stať obyčajnými vojakmi (aristokratmi), ak by sa ukázali byť mimoriadne odvážni a lojálni.

O niekoľko rokov neskôr postúpil na funkciu vedúceho stajní sultána a držiaka strmene, keď sa vládca dostával na koňa. Vedúci stajní sultána sprevádzal sultána počas jeho ciest, takže sultán poznal Rüstema dlho predtým, ako ho vymenoval, pravdepodobne inšpirovaného Hürrem, kedy bol tútorom jej synov. Pri tomto rozhodnutí bol určite ovplyvnený Rüstemovým charakterom. Väčšina historických prameňov popisuje Rüstema ako rozumného a pokojného muža s horlivým intelektom, ktorý vždy udržiava chladnú hlavu a ktorý je vždy bezpodmienečne oddaný svojmu vládcovi.

Ako veľkovezír nazbieral obrovské bohatstvo. Dokonca aj Rüstemovi veľkí oponenti pripustili, že sa nikdy nevychvaľoval svojím bohatstvom alebo silou a že bol vôbec prvým veľkovezírom v histórii Osmanskej ríše, ktorý významne prispel k rozvoju štátu z vlastných zdrojov. Podľa väčšiny svedectiev z tohto obdobia (s výnimkou „Şehzade Mustafa Mersiyesi“ Taşlıcalı Yahya Beju) bol Rüstem považovaný za jedného z mála štátnych hodnostárov, ktorý nebral úplatky. Avšak Rüstemov slávny ekonomický talent a skromný spôsob života, ktorý si sultán vysoko cenil, ho zbohatli ešte pred jeho manželstvom s Mihrimáh Sultán. Vo svojej poslednej vôli (súčasť nadačnej listiny z roku 1561) Rüstem vykonal súpis všetkých podrobností svojho majetku, aby si po smrti zaistil svoje veľké nadačné projekty. Rüstemovo svedectvo presne určuje, ktorá časť jeho majetku patrí štátu, jeho nadáciám, nadácii Hürrem Sultán a nadácii Mihrimáh, ktorú zanecháva svojej manželke Mihrimáh a ich dcére Ayşe Hümaşah Sultán.

Mešita Rüstema Pašu

Všetci historici zdôrazňujú neúnavnú Rüstemovu snahu o upevnenie problematickej ekonomiky Osmanskej ríše - ochudobnenú nadmernými výdavkami na vojny a bohatým životným štýlom dvoru - a jeho úsilie o zlepšenie v tejto veci. V dobových dokumentoch sa uvádza, že veľkoryso financoval tento nárast aj z vlastných zdrojov. Na jeho pozemkoch boli vybudované bezplatné mosty, cesty, kryté bazáre, sýpky, kúpele, hospice, karavany, konventy, školy a rôzne iné zariadenia pre verejnosť. Ich financovanie bolo z veľkej časti zabezpečené prenájmom nehnuteľností Rüstema. Podporoval poľnohospodárstvo, založil nové obchodné centrá, napríklad bazár v Sarajeve alebo hodvábne závody v Burse a Istanbule, spoločenské a vzdelávacie inštitúcie. Vyvíjal domácu ekonomiku povzbudzovaním veľkých projektov verejných prác a vybudoval modernú infraštruktúru: obchodné cesty a vodné siete v Istanbule, Mekke a Jeruzaleme.

V štátnej pokladnici tiež našiel dosť peňazí na to, aby splnil Süleymanov sen (mešita Süleymaniye, 1550 - 1557), ako aj na financovanie ďalších monumentálnych architektonických projektov realizovaných legendárnym Mimarom Sinanom. Na zníženie protekcionizmu v štátnej správe bol zavedený oficiálny splátkový poplatok, ktorý bol zabavený, keď úradníci zneužili jeho autoritu. Rüstemova reforma armády zostala nedokončená. V čase jeho smrti v Konštantínopole dňa 10. júla 1561 zahrňoval jeho osobný majetok 815 území v Rumélii a Anatólii, 476 mlynov, 1700 otrokov, 2 900 vojnových koní, 1 106 tiav, 800 zlatých výšiviek svätých Koránov, 500 kníh, 5 000 kaftánov , 130 druhov brnení, 860 zlatých vyšívaných mečov, 1 500 strieborných tolg, 1 000 strieborných guličiek, 33 drahých šperkov atď.

Mešita Rüstema Pašu je osmanská mešita, ktorú navrhol osmanský ríšsky architekt Mimar Sinan pre veľkovezíra Rüstema Pašu. Stavala sa v rokoch 1561 až 1563.

Spočiatku bol Rüstem Paša sandžak bej. Po smrti Pargaliho Ibrahima Pašu sa jeho cesta stala veľmi ľahkou. Bol povýšený na berlejbeja Diyarbakiru. Keď sa oženil s Mihrimáh Sultán, bol už vezírom. Süleyman I. urobil Rüstema prvýkrát veľkovezírom v roku 1544. V roku 1553 bol však zo svojej funkcie prepustený. Po dvoch rokoch zastával túto pozíciu znova od roku 1555 do svojej smrti v roku 1561.

Ako diplomat začal Rüstem mnoho obchodných dohôd s európskymi krajinami a Indiou. Jeho najväčším úspechom v diplomatickej oblasti bola dohoda s kráľom Ferdinandom I. a cisárom Karolom V., ktorý bez výstrelu potvrdil viac ako 14 rokov západnú hranicu Osmanskej ríše (podpísanú v roku 1547). Ferdinand sa vzdal svojho nároku na Uhorské kráľovstvo a súhlasil s tým, že ročne zaplatí do osmanskej štátnej pokladnice daň vo výške 30 000 zlatých dukátov. Veľvyslanec cisára Ogier Ghiselin de Busbeck napísal, že Karol sa pri viacerých príležitostiach pokúsil revidovať nepriaznivú dohodu, avšak Rüstem tomu vždy zabránil. Rüstem tiež pracoval na dohode so Safíjovcami (podpísaná 1554), ktorá ukončila dlhotrvajúce osmansko-safíjovské vojny a zabezpečila východné hranice Osmanskej ríše.

Süleymana manipulovali Hürremine intrigy, keď zavraždil Ibrahima a nahradil ho jeho zaťom Rüstemom Pašom. Keď bol Ibrahim Paša popravený, Rüstem ešte nebol Süleymanovým zaťom. Pozadie Ibrahimovej popravy bolo oveľa komplikovanejšie (napr. použil pečať „Sultán Ibrahim“, ponechal väčšinu zabaveného majetku Süleymanovho „ministra financií“ İskendera Çelebi, ktorého nariadil popravu atď.). Na miesto Ibrahima ho vystriedal Ayas Mehmed Paša, za ním nasledovali Lütfi Paša a Hadım Süleyman Paša. Rüstemova kariéra sa na rozdiel od Ibrahimovej rozvinula presne podľa pravidiel. Stal sa veľkovezírom osem rokov po Ibrahimovej smrti.

Neskôr sa Hürrem a Rüstem dlhé roky sprisahali proti Şehzade Mustafovi. Veľmi ambiciózny Mustafa prijal mnohokrát zahraničných veľvyslancov a osmanských veliteľov bez vedomia svojho otca a bol nimi považovaný za dôležitého spojenca proti Süleymanovi. Rakúsky veľvyslanec Ghislain de Busbecq (navštevujúci Mustafu pred Süleymanom) informoval svojho vládcu: „Mustafa bude vynikajúci sultán, vnímavý a otvorený rozhovorom.“ A pápežský veľvyslanec Navagero povedal: „Mustafa žije so svojou matkou. Hovorí, že ho ľudia zbožňujú.“ Na pochopenie nebezpečenstva situácie si Süleyman pamätal na svojho otca Selima, ktorý zosadil jeho starého otca Bayezida (ktorý bol zabitý iba mesiac po jeho abdikácii v roku 1512). Dôstojníci lojálni k nemu varovali, že časť armády sa chystá dať Mustafu na trón. V roku 1552 Süleyman pri príprave kampane proti Perzii vymenoval Rüstema za „hlavného veliteľa“ kampane. Vojaci zhromaždení vo vojenskom tábore v Karamane (Anatólia) však odmietli Süleymanovo rozhodnutie a trvali na tom, aby bol Rüstem nahradený Mustafom (rovnaký problém mal aj Rüstemov brat Sinan Paša ako admirál osmanskej flotily počas obliehania Tripolisu, aj keď až do svojej smrti v roku 1553 dosiahol veľa víťazstiev).

Destabilizácia pokračovala. Mustafova často citovaná korešpondencia so Safíjovcami podpísaná „sultán Mustafa“ (uchovávaná dnes v archíve) nebola v tomto kontexte pravdepodobne taká relevantná. Môže to byť skutočne tak, môže to byť podvod Safíjovcom alebo Hürrem a Rüstema, alebo možno Süleymanova ochrana upokojiť verejnú mienku po Mustafovej smrti. Existujú rôzne verzie správ o konci Mustafy v údolí Ereğli. Podľa jedného z nich ponúkol Rüstem Paša Mustafovi ponuku pripojiť sa k armáde jeho otca a zároveň varoval Süleymana, že ho Mustafa prichádza zabiť. Podľa inej verzie to bol sám Süleyman, ktorý zavolal svojho syna do Ereğli, a Mustafa prišiel „presvedčený, že ho armáda ochráni“.

Po tomto bol zbavený svojej funkcie a musel opustiť tábor. Nikto sa neodvážil kritizovať samotného sultána. O dva roky sa však stal znovu veľkovezírom.

Po sprisahaniu proti Mustafovi sa verejná mienka o Rüstemovi radikálne zmenila. Rüstema pred mnohými rokmi vychvaľovali, že bol „pilierom Osmanskej ríše“, skvelý ekonóm a sofistikovaný štátnik, ako aj na jeho veľké projekty a charitatívne základy. Teraz sa stal človekom s „čiernym srdcom, vrahom milovaného princa Mustafu“.

V roku 1539 sa Mihrimáh Sultán vydala s guvernérom Diyarbakıru Rüstemom. Po svadbe bol v novembri 1544 zvolený za veľkovezíra.

Aj keď manželstvo bolo nešťastné, Mihrimáh prosperovala ako patrónka umenia a pokračovala vo svojich cestách so svojím otcom až do manželovej smrti. Toto manželstvo malo, rovnako ako mnoho dynastických manželstiev, politický charakter. Hürremina úloha bola pravdepodobne dôležitá. Podľa pravidiel to však bolo rozhodnutie otca. Rüstem bol v tom čase už bohatým mužom a od roku 1538 mal vynikajúcu kariéru ako guvernér Anatólie, jedného z dvoch najdôležitejších administratívnych regiónov Osmanskej ríše. Tento post bol považovaný za prípravnú fázu pre veľkovezíra. Mihrimáh poznala Rüstema veľmi dlho ako mentora jej bratov a poradcu jej otca.

Po jeho smrti Mihrimáh vykonala jeho prácu, ako aj mešitu Rüstem Paša (1561–1563), čo je jeden z najpôsobivejších projektov Mimara Sinana. Rüstem podporoval charitatívne nadácie Mihrimáh, napríklad mešitu İskele Mihrimáh Sultán (1540 - 1548, projekt Mimara Sinana). Rüstem bol tiež mentorom Mihrimáh, najmä pokiaľ išlo o politické a finančné rozhodnutia. Jeho posledná vôľa z roku 1561 je dôkazom jeho dôvery v jeho manželku. Rüstemov brat Sinan Paša (ktorý zomrel v decembri 1553, čo bol turbulentný rok pre rodinu), bol neskôr pochovaný v komplexe Mihrimáh Sultán v Üsküdare, ako aj dvaja synovia Rüstema a Mihrimáh.

Dcéra Ayşe Hümaşah Sultán (1542–1594) sa v roku 1561 vydala za Semiza Aliho Pašu (Rüstemov nástupca na poste veľkovezíra).

Rüstem Paša zomrel po dlhej chorobe dňa 10. júla 1561 na hydrocefalus. Pochovali ho v nádhernej Princovej mešite, zasvätenej Süleymanovmu obľúbenému synovi Sehzade Mehmedovi (1521 - 1543), pretože jeho vysnívaný projekt, mešita Rüstema Pašu, ešte nebol postavený. Jeho hrobka je vedľa hrobky Şehzade Mehmeda.

V uznávanom tureckom televíznom seriáli Sultán je zobrazený hercom Ozanom Güvenom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rüstem Paša

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rüstem Pasha na anglickej Wikipédii.