Røros

Røros je mesto v kraji Sør-Trøndelag v Nórsku, ktorý spravuje rovnomennú obec. Počet obyvateľov dosiahol v roku 2005 5632 osôb. Pri Rørose sa vlieva do Glommy zľava rieka Håelva.

Svetové dedičstvo UNESCO

Røros
Mesto
Erb
Štát	Nórsko
Región	Sør-Trøndelag
Súradnice	62°34′27″S 11°22′59″V
Rozloha	1 956 km² (195 600 ha)
Obyvateľstvo	5 632
Hustota	2,88 obyv./km²
Primátor	Hans Vintervold
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Røros Mining Town
Rok	1980 (#4)
Číslo	55
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	iii, iv, v
Poloha mesta v rámci Nórska. Poloha mesta v rámci Nórska.
Wikimedia Commons: Røros
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Tradičné zimné trhy v Rørose (25. február 2001).

Røros je najchladnejším miestom v Nórsku. Je to spôsobené predovšetkým nadmorskou výškou okolo 600 m a kontinentálnou klímou. V tejto časti krajiny sa už neuplatňuje vzduch miernych šírok, ktorý sa formuje pri pobreží, od ktorého je Røros oddelený pomerne vysokým pohorím.

Mestom prechádza železničná trať a diaľnica 30 a 31.

Røros je známe svojimi medenými baňami, je jedným z dvoch nórskych význačných banských miest, v ktorom ťažba začala už v 17. storočí (druhým mestom je „strieborné mesto“ Kongsberg). Ťažba v Rørose trvala 333 rokov a bola ukončená až roku 1977.

Po zničení švédskymi vojskami v roku 1679 bolo mesto znovu postavené. Z tohto obdobia má mesto 80 drevených domov, z ktorých väčšina stojí okolo jedného nádvoria. Mnohé zo zachovaných domov si ponechali tmavé priečelia zo smolných klád, ktoré im dodávajú stredoveký vzhľad.

Mesto a jeho obyvateľov preslávil medzi nórskou verejnosťou na prelome 20. storočia spisovateľ Johan Falkberget, ktorý prerozprával príbeh o ťažko skúšaných baníkoch, ktorí stoja na najnižšej priečke sociálneho rebríčka.

Veľké množstvo turistov navštevuje Røros v zime, kedy sa v meste konajú tradičné zimné trhy.

V roku 1980 bolo mesto Røros zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.